Utorok Svätého týždňa: Zastav sa, duša, aby si mohla kráčať ďalej

V dnešnom evanjeliu Ježiš ohlasuje svoj odchod. Prirodzená reakcia Petra je zvedavosť, ale aj túžba nasledovať ho. Ježiš ho však zastavuje slovami: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr.“ Petra, ale aj nás, sám Kráľ Kráľov pozýva – zastav sa, zotrvaj, počkaj na príhodný čas.

Pred Pôstom je v Cirkvi zvykom dávať si rôzne predsavzatia a sebazaprenia, prípadne sa rozhodneme robiť veci, ktoré sme predtým nerobili tak často. Ich cieľom je okrem iného odpútať sa od sveta a priľnúť viac k Ježišovi. Dovoľujeme mu očistiť a formovať naše srdce, aby sme mu boli podobní. Prijímame radostnú zvesť, že smrť nemá posledné slovo a že aj my máme nádej byť vzkriesení. Nielen na konci nášho života, ale už teraz odovzdaním mu každej oblasti, ktorá stráda jeho spásu a volá k bytiu.

JEŽIŠ NEPOČÍTA MNOŽSTVO, ALE MOJU SNAHU

V pokore priznávam, že za posledné roky som nebola schopná vytýčiť si v tomto smere žiadnu métu. Mrzelo ma to, lebo som mala pocit, že tým ochudobňujem svoj duchovný život a mrhám časom, ktorý by mohol byť pre mňa i pre iných prínosom. Vplyvom náročných životných okolností, z ktorých mnohé som si sama nevybrala, sa učím sebazapieraniu v prijímaní toho, čo prichádza a čo neviem zmeniť. Niekedy to ide s ľahkosťou, inokedy sa s tým borím so slzami v očiach.

Viac ako v iné dni sa v tomto čase pýtam, ako sa môžem zastaviť, pookriať, pobudnúť. Neplytvať časom i milosťou, ktorá mi bola daná. Byť iba tak a naplniť ticho Božou prítomnosťou. Tichom, ktoré je plodné. Neohraničujem túto túžbu Pôstom. Chcem ju žiť tu a teraz, každý deň. Hoci aj uprostred Veľkého týždňa.

POSTOJ, DUŠA, JE ČAS ZASTAVIŤ SA

Potrebujeme sa zastaviť. Nie, aby sme kráčali spiatočnícky, ale aby sme boli schopní putovať ďalej. Naše oči, uši, ústa aj mozog strádajú oddych. Bezbreho zachytávame všetko okolo seba. V rýchlosti a pod tlakom okolností nestíhame rozlišovať, či to, čo žijeme, našu dušu vyčerpáva alebo naopak, vyživuje. Zabudli sme sa zastaviť na priedomí nášho srdca, nazrieť dnu a vnútorne sa stíšiť. Počuté slovo sa nestihne usadiť a už letí von rôznymi smermi, ktoré často voláme „zdieľaním sa s inými“.

Pamätám si na obdobie, keď sme zariaďovali náš domov. Moja svokra je umelkyňa, a tak som sa pri dekorovaní radila aj s ňou. Keď sme rozmiestňovali obrazy v obývačke, povedala mi, nech necháme niektoré časti stien voľné, aby si oko mohlo odpočinúť. Nikdy predtým som o tom nepočula a odvtedy na to myslím pri rôznych príležitostiach.

ZBAVUJÚCA SA HLUKU

Keďže mám rada hudbu a rada sa s ňou modlievam, ozývali sa u nás dlhé roky chválové piesne. Po istom čase mi staršie deti na Vianoce kúpili do kuchyne nové multifunkčné rádio. Paradoxom sa šak stalo, že odvtedy je pustené málokedy. Akosi som vo vnútri tak plná hluku, že doma oceňujem blahodárne ticho. Rozumej správne, že je to len v čase, kým sa mladšie deti medzi sebou nezačnú naťahovať alebo keď sa zvýšeným hlasom musím dožadovať ich pozornosti. Teda aj tá moja oáza ticha je pomerne relatívna. Najprv som si myslela, že to bude iba prechodný stav odhlučnenia sa, ktorý postupne pominie. Sú to však už štyri roky a ja stále nemám pocit nasýtenia tichom, z ktorého by som mohla bezpečne vyjsť von.

Z múdrych kníh mám načítané, že vonkajším stíšením prispejem k vnútornej uzobranosti. Moja predstava teda bola, že keď sa vyprázdnim od hluku a jeho nánosov, môžem sa naplniť Božím slovom, ktoré prevezme autoritu v mojom vnútri. Tým pádom tam už nebude veľký priestor na plytké záležitosti a ja mám ako-tak vyhraté. Akurát, že som si dostatočne neuvedomila, že tento proces nie je jednorazový alebo sezónny akt, ale každodenný boj a vedomé rozhodovanie sa pre Božie kráľovstvo a veci s tým súvisiace.

Zastav sa a pýtaj sa

Pôstne obdobie sa chýli ku koncu. Ako si na tom ty? Ešte si nezačal s pôstom? Nevadí, začni dnes. Verím, že Ježišovi sa aj to ráta. Vykroč spolu so mnou v ústrety tomu, ktorý je Kráľom pokoja, ticha a dôvery. Túžim byť toto Veľkonočné obdobie obohatená jeho chudobou a preniknutá jeho tichom. Zastavujem sa, aby som mohla vykročiť! Pridáš sa?