Úvaha psychologičky nad Vianocami: Musia byť vždy šťastné a veselé?
„Na Vianociach je krásne to, že sa nemôžu nepodariť… Keď ste so svojimi blízkymi, podaria sa vždy,“ uisťujú nás slová vianočnej reklamy. Zodpovedajú však tieto slová realite?
Ako psychológ denne stretávam až príliš veľa ľudí, pre ktorých vydarené sviatky nie sú samozrejmosťou. Niektorí blízkych skutočne nemajú (prípadne ich stratili) alebo sa cítia sami aj uprostred najbližších a vo vlastnej rodine. Bolesť duše tých, ktorí trpia psychickým ochorením, si taktiež neberie vianočné prázdniny. Prosby o psychologickú pomoc neprestávajú prichádzať, krízové linky sú preťažené… Prečo je to tak? Môže za to korona, vojna, celospoločenská kríza…? Alebo snáď stupňujúci sa individualizmus, materializmus a strata tradičných hodnôt?
V dobe prebytku a technologického pokroku sme si akosi zvykli na to, že MUSÍME byť šťastní. Je to naozaj tak? Viedenský psychiater Viktor Frankl zdôrazňuje, že šťastie môže byť do-cielené, avšak nemôže byť za-cielené. Prichádza ako vedľajší efekt zmysluplného života, jeho dosiahnutie by sa však nemalo stať zmyslom samotnej existencie. Rovnako ako nemôže byť zmyslom „najkrajších“ sviatkov v roku.
Všetci si určite pamätáme ten zvláštny pocit prázdnoty, keď sú darčeky rozbalené, večera dojedená a vo večerných správach na Štefana oznamujú, že Vianoce sa už skončili. Radosť nespočíva v splnení prianí a dokonalosti, ale v neutíchajúcej túžbe po tom, čo nás presahuje. Nie je statickým, ale dynamickým fenoménom. V tomto kontexte nadobúda osobitný význam práve adventné očakávanie. Autentické prežívanie liturgického roka je nesmierne blízke ľudskej prirodzenosti. Vďaka výzdobe a ponuke na pultoch nákupných centier sú však Vianoce „za dverami“ neraz už od októbra. Na čo by sme čakali, ak môžeme mať všetko hneď? A na čo by nám bol Advent, keď vianočné svetielka sa môžu rozsvietiť hneď po haloweenskych tekviciach a kahancoch na novembrových cintorínoch?
Posledné roky nám ukázali, že zdravie, pokoj vo svete, stabilné zamestnanie, možnosť chodiť do školy či dokonca bežné stretávanie s ľuďmi nie sú samozrejmosťou. Možno je to príležitosť vrátiť sa k pravej podstate vianočného posolstva. Zvesť o príchode Mesiáša bola pred dvetisíc rokmi ohlásená obyčajným ľuďom, žijúcim uprostred vtedajšej neistej reality a očakávajúcim mocného Záchrancu. Aj keď sa všetko navonok mení a vnútri otriasa, vždy môžeme pokľaknúť pred jasličkami, ktoré majú tak blízko k mystériu kríža. V obavách o zajtrajšok nám môže byť osobitným spôsobom na blízku nebeská Matka. Rozhodnutie prijať Božiu vôľu pre ňu znamenalo začiatok odvážneho dobrodružstva a cesty, ktorej súčasťou malo byť toľké utrpenie a bolesť.
Nepodľahnime klamu, že Vianoce sa MUSIA podariť. Najkrajšie sviatky sú, našťastie, úplne nezávislé od nášho výkonu, zlyhaní či aktuálnych podmienok nášho života. Vianoce jednoducho prídu a my nemusíme robiť nič iné, len s pokorou a dôverou otvoriť svoje srdce tomu, ktorý ho môže naplniť krehkou nádejou, absurdným šťastím a zmyslom, ktorý prevyšuje každú chápavosť.
Autorka: Jana Vindišová