Vedomý návrat k Bohu i k sebe samej
Pred časom som sa spolu s mojimi priateľkami zúčastnila Katolíckej charizmatickej obnovy v Ružomberku. Tentokrát som bola rozhodnutá užiť si to a načerpať. Za posledné roky som totiž na takéto akcie veľmi rada pozvala ženy v svojom okolí, o ktorých som vedela alebo som u nich vypozorovala, že prechádzajú v živote náročným obdobím a potrebujú načerpať Božiu blízkosť, ale zároveň zažiť spoločenstvo, kde sa navzájom prijímame a povzbudzujeme.
Mám okolo seba skupinku žien, s ktorými sa stretávame pri rôznych príležitostiach. Mávame piatkové večery spojené so swapom oblečenia, chodievame na chaty či duchovné obnovy, alebo sa rady pridávame k rôznym kultúrnym podujatiam, ktoré hociktorá z nás navrhne v skupine.
Na jar som takto navrhla, že sa chystám na Godzone ženskú konferenciu. Pôvodne som bola rozhodnutá ísť sama, ak by nikto nešiel. Nakoniec sa však niektoré rozhodli pridať, a tak sme sa zišli v jednom aute päť žien, každá s iným osudom a momentálnym životným rozpoložením. Táto konferencia bola výborná ako vždy, akurát mala jednu veľkú chybu – pre mňa. Bola som duchom mimo. Keď sme sa totiž vrátili domov a krátko na to sme mali znovu jeden z našich piatkových večerov, jedna rehoľná sestra, ktorá je s sami v skupinke, nás vyzvala, aby sme sa teda pozdieľali, čo tú-ktorú z nás na konferencii oslovilo a čo sme si odtiaľ odniesli.
Ach, zaťala do živého. Nepamätala som si totiž absolútne nič okrem rozhovorov v aute. Išla som ako šoférka a snažila sa, aby tie, ktoré to mali vtedy ťažké, uchopili čo možno najviac z toho, čo konferencia ponúkala. Niektoré tam totiž boli prvýkrát.
A odvtedy som na tú otázku neprestala myslieť. Vyrušovala ma a zároveň nutkala zmeniť svoj postoj.
SEBAREFLEXIA
V poslednom čase bolo v podstate mojím motívom pomôcť iným ženám pozdvihnúť ducha, zatiaľ čo ten môj chradol. Dávala som zo seba, lebo napojenie zo zdroja, ktorým je Ježiš, som prenechávala iným. A tak vyzeral aj môj život. Otrávený, bezduchý, chaotický, nestály.
Potom však prišla príležitosť ísť na Katolícku charizmatickú obnovu. Chystala som sa na ňu už asi tri roky, ale keďže prebieha v letných mesiacoch, vždy nám do toho niečo prišlo. Tento rok som si však vedome urobila priestor, rozhodnutá dať Bohu šancu, aby mi prehovoril do života a uzdravil rany, ktoré som zakryla ranami iných. Nemôžem predsa bojovať za spásu tých druhých, keď ja sama tápem.
A áno, ani tentokrát sa to nezaobišlo bez ďalších žien, ktoré sa pridali, avšak postoj môjho srdca bol iný. Po dlhej dobe som šla niekam načerpať sama za seba a hoci som mala pokušenia prevziať zodpovednosť za prežívanie iných, vedome som sa vracala k sebe samej.
NÁVRAT
Pán ma odmenil. Dal mi prežiť neskutočne milostivý čas. Okrem toho, že bola táto konferencia rýdzo katolícka a rozhovory so ženami sa dotýkali môjho srdca slzami i veľkým smiechom, vnútorne som prežila návrat k Bohu i sebe samej, a to si odtiaľ odnášam.
Viac ako inokedy vedome pracujem na svojej spáse. Túžim byť viac zaštepená na viniči a prinášať ovocie hodno Božieho kráľovstva.
Lebo ako zaznelo na konferencii, láska k Bohu nikdy nejde proti láske k človeku. A platí to aj opačne. Láska k človeku je len vtedy plnohodnotná a čistá, ak je preniknutá láskou k Bohu.
Vedome kráčam ďalej, s milosťou v srdci, a ďakujem Bohu, že nado mnou nezlomil svoju palicu, ale nanovo ma naplnil svojím Duchom.
Foto: pexels.com