Vychovávať ako Boh: Darčeky a darovanie

Bazilika je nabitá. Nie je sviatok, iba bežná „detská svätá omša“ v piatok o 16.30. „Tak, kto má tento týždeň narodeniny alebo meniny?“ Detské rúčky vystrelia radostne nahor a deti sa postavia pred oltár.

„Ty máš dnes meniny?“ pýta sa rad za radom duchovný otec. „Áno,“ odpovie dievčatko a podobne ako ostatní oslávenci toho týždňa odchádza s keksíkom do lavice. „A ty máš dnes narodeniny?“ Chlapček sa zahľadí do kostola a potom kňazovi do očí: „Nie, ale moja krstná mama má dnes meniny.“ Kostol zaplaví dobrosrdečný smiech. Tieto odpovede tu už poznajú. „A krstná je tu v kostole?“ – „Nie.“ – „Nevadí, tak nech sa páči sladkosť a pozdrav krstnú. Podeľ sa s ňou a nech príde k nám.“ Naprázdno neodíde ani dievčatko, ktoré sa tiež zaradilo medzi šťastlivcov, pretože „brat jej kamarátky má dnes narodeniny“. Je úžasné sledovať, aké rodinné a priateľské väzby dokážu deti vystopovať a využiť, pokiaľ ide o nárok na túto odmenu. Ľudia v kostole nie sú pohoršení. Vládne tu neskutočne príjemná atmosféra. Každý z nás vie, že nejde o keksík. Darček – nezáleží na tom, aký veľký či cenný – nesie v sebe odpoveď na našu túžbu byť povšimnutý, poznaný, cítiť sa milovaný…

Boh má zmysel pre darčeky

Lepšie povedané: darovanie je jednou z podstatných čŕt Svätej Trojice a stvoril nás tak, aby sme zmysel pre darčeky, dávanie aj prijímanie, mali aj my. Ako dáva Boh? Tu je niekoľko charakteristických čŕt, ktoré od Nebeského Otca môžeme „odkukať“ a dosiahnuť efekt z dávania presne taký, aký by mal byť:

Boh dáva dary, ktoré neberie späť

„Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné.“ Rim 11, 29

Parádna lekcia od Nebeského Otca. Keď raz dar dáme, nemali by sme ho chcieť späť ani ho zakazovať používať. Trošku na rozveselenie: Rozmýšľali ste niekedy nad tým, aké by bolo, keby novorodeniatka vedeli plynulo hovoriť, ale ostatné veci, vrátane emocionálnej inteligencie, by stále neovládali? Mohlo by to vyzerať aj takto – zo zavinovačky by sa konštantne ozývalo: „To mám fakt byť zasa v tej mokrej plienke? A aj keď je suchá, tak je to po chvíli nepríjemné a zaparuje sa mi zadoček. To snáď nie je možné, zasa sa mi nikto nevenuje? To tu mám len tak ležať celé dni? A mlieko, akože fajn, ale piaty mesiac to isté…“ Boh Otec určite vedel, prečo ľudské mláďatká začnú hovoriť o dosť neskôr… Vedieť zhodnotiť, na aký dar je naše dieťa zrelé, ktorý dar jeho aj jeho okolie bude rozvíjať, nie ničiť či ohrozovať, je majstrovský princíp Nebeského Otca.

„On má rád Supermana, kúpte mu niečo také.“ Búúm! Letí fantasticky prepracovaný hovoriaci Superman hneď na Štedrý večer z balkóna a s ním 70 eur, ktoré z lásky zaplatili krstní rodičia žijúci v Nemecku. Dvojročný Miško chcel vidieť, ako lieta. Žiaľ, panáčik dopadol na hlavu, ktorá to už nerozchodí, a tento let bol jeho posledným. Po tom, čo sa Miško vyplakal, zobral si toho gumeného od babky a hral sa s ním ďalšie dva roky.
„Si normálna? Ty ho necháš váľať sa so psom v parku v tej značkovej bunde?“ „Áno, som. Bunda stála v bazári 10 eur a kúpila som mu ju práve na to, aby sa mohol so psom váľať v parku.“ Máme už pri objednávaní pocit, že okolo tohto darčeka bude asi kopec zákazov? Alebo sa bojíme, koľko im to tak asi vydrží? Asi bude lepšie si to premyslieť. Dar, ktorý budeme musieť zobrať alebo zakázať, pre naše dieťa nebude ten pravý.

Boh obdarúva z lásky, nepodmienečne a nezištne

„Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.“ (Mt 5, 45)

Boh si nás darom nikdy nechce kúpiť a dary nepoužíva ako rozlišovanie medzi dobrými a zlými, poslušným a rebelmi. To už na svojej koži zistil aj brat márnotratného syna. Spomínate si, ako sa urazil a hneval, že jeho „zlý brat“, po tom, čo sa vrátil, dostal vykŕmené teľa a honosnú párty a on nedostal ani kozliatko? Jeho otec akoby nemal zmysel pre to, čo si kto zaslúži. A za daných okolností veru ani nemal. Boh Otec obdarúva podľa lásky k svojim deťom, nie podľa princípu zásluh. (Odmena za skutky, vernosť, obetu je už iná kapitola, no teraz hovoríme o slobodnom obdarúvaní). 

A presne v tom je často ten zádrheľ, ktorý nás mätie a nedokážeme celkom pochopiť Božie srdce: rovnakým dávaním dobrým aj zlým, spravodlivým aj nespravodlivým Boh demonštruje dôležitú vec: „Dieťa moje, moja láska k tebe je vždy maximálna. Neexistuje nič, čím by si mohol moju lásku k tebe zväčšiť alebo zmenšiť. Neexistuje nič, čím by si mohol svoju hodnotu u mňa zvýšiť alebo znížiť. Vždy ťa budem ľúbiť a zahŕňať na maximum.“ Deti majú rady jednoduchú matematiku a rady rýchlo vyvodzujú závery: „Keď poslúcham = majú ma radi = dostanem darčeky. Keď neposlúcham = nemajú ma (až tak) radi = nedostanem darčeky.“ A teraz sa pripravte na grandiózny záver v detskej hlavičke: „To znamená, že keď poslúcham, som hodný lásky, keď neposlúcham, nezaslúžim si nič. Nezaslúžim si lásku.“

Boh Otec nás obdarúva, lebo sme, nie za to, akí sme (za to nás odmeňuje). Už chápete ten rozdiel medzi darom a odmenou? Pre istotu: dar je z nezištnej lásky bez ohľadu na naše skutky (na narodeniny, Vianoce…), odmena je za niečo, na čom sme pracovali (za usilovnú pomoc, za snahu v škole…). Každý náš dar by mal byť bezpodmienečný.

Personalizované darčeky vymyslel Boh

Otváram darček – a v ňom leží žiarivo modrý set kozmetiky z Londýna. Kedysi dávno som od priateľky dostala parfumované telové mlieko tejto značky a zamilovala som sa do jej vône. Krém sa minul, na Slovensku po ňom ani stopy a zrazu sa tu po rokoch na mňa usmieva spolu s voňavkou a peelingom. Tento darček mi musel dať jedine niekto, kto ma veľmi dobre pozná a miluje ma natoľko, že vysliedil tento set a objednal ho po dlhom hľadaní na e-shope v zahraničí.

Raz som dostala aj KUPÓN na masáž hlavy a tváre – tip pre darcu od jednej mojej známej. Zároveň to bol jediný darčekový kupón, ktorý mi kedy prepadol. Myslela som si, že sa raz prekonám, ale keď niečo neznášam, tak je to práve „pinkanie po tvári“ a keď sa mi niekto „hrabe vo vlasoch“. Rozumiem, že pre mnohých je to spôsob dokonalého relaxu. A práve preto potrebujeme dobre poznať našich blízkych, zvlášť naše deti. Keď nám dochádza fantázia pri rozmýšľaní, čo by sme našim ratolestiam mali kúpiť, môže to byť aj pozvanie k tomu, aby sme s nimi trávili viac času. Miluje filmy, divadlo, hudbu, šport, pekné oblečenie, kozmetiku? Bavia ho/ju spoločenské hry, výlety, turistika, knihy, pestovanie rastlín, túži roky po zvieratku, chodí rád do reštaurácie, chcel/chcela by predplatné audiokníh, wellness, plávanie, kreatívne potreby…? Boh vymyslel a rád dáva personalizované darčeky šité na mieru (ako dobrého manžela). Ak sa to od neho naučíme, trafíme sa pri obdarúvaní do čierneho.

Boh nás nenúti prosíkať ho o veci, ktoré potrebujeme

Boh Otec nám dáva všetko, čo potrebujeme, skôr než ho prosíme. Pán Ježiš pripomínal apoštolom a ostatným počúvajúcim dokonalú Božiu starostlivosť o vrabce a poľné ľalie. Všimli ste si, že väčšina detí nevníma užitočné veci ako pančušky a papučky ako vhodný darček? Pre ne sú to také jednoducho obyčajné, ale potrebné veci. Za darček považujú hračky, športové náradie a iné „potrebné dôležité záležitosti“.

Náš najstarší je už rovnako vysoký ako ja. Pri spoločnom varení mi minule vymenovával tipy na vianočné darčeky: nová muškárska udica, signalizátor záberu, futbalové kartičky… „A čo tak nová bunda alebo rifle?“ (Štýlové oblečenie má celkom rád.) „ Á… nie, to mi kúpiš aj normálne cez rok, to nie je taký typ darčeka na Vianoce…“

Samozrejme, že to neznamená, že oblečenie a iné potrebné veci by sme nemali dávať alebo chcieť ako darček. Možno… je len v detskom srdci odlesk tej pôvodnej dôvery, že si nemusí pýtať niečo, čo prirodzene potrebuje. A trúfa si túžiť viac, ako je to bežné.

Foto: pexels.com