Výživová poradkyňa Dominika Sedláková: Zdravé stravovanie nie je diéta, ale premena mysle
Jej profesia je v dnešnej dobe pomerne často vyhľadávaná. Hoci je momentálne na materskej dovolenke, zdravým jedlom sa zaoberá aj počas nej. O tom, aké chyby robíme pri stravovaní, ako stíšenie pred jedlo ovplyvňuje naše trávenie, ale aj o tom, kde hľadať rovnováhu medzi prísnou askézou a užívaním si dobrého jedla, sme sa rozprávali s výživovou poradkyňou Dominikou Sedlákovou (35).
Keď sa povie „jedlo ako dar“, čo vám ako výživovej poradkyni a kresťanke napadne ako prvé?
Zodpovednosť. K jedlu samotnému, ale aj k ceste a k ľuďom, kým sa k nám dostalo. Jedna z vecí, na ktoré som veľmi prísna, je plytvanie jedlom. Je to dnes obrovská téma, možno na samostatný rozhovor.
Profesia výživovej poradkyne nie je až taká známa. O čom vaša práca vlastne je a čo všetko zahŕňa?
Práca výživového poradcu môže byť veľmi rôznorodá. Dnes ľudia najčastejšie vyhľadávajú našu pomoc kvôli nastaveniu stravy popri chudnutí alebo po zistení rôznych potravinových alergií či intolerancií. Občas sa, naopak, rieši aj pribratie na váhe alebo jednoducho len sprevádzanie na ceste za zdravším stravovaním, kedy sa klient chce zorientovať v potravinách a nastaviť sa tak, aby sa cítil dobre. Ide o pravidelné stretnutia, kde vás výživový poradca odváži na špeciálnej váhe, zmeria vaše obvody, preberiete spolu, ako sa vám darilo/nedarilo a nastaví vám stravu na ďalšie obdobie.
Ja som pred materskou dovolenkou pracovala najmä s ľuďmi, ktorí riešili redukciu hmotnosti. Boli to väčšinou dlhodobé spolupráce, kedy bolo najdôležitejšie rozpoznať príčinu nadváhy a na tom stavať. Takže bolo tam aj veľa psychológie, emócií, pádov a vzostupov. Cieľom bolo dosiahnuť nami nastavený cieľ, ale najmä ho udržať. Aby sa novo naučené zásady stravovania stali bežnou súčasťou nášho života, nie len obdobím „diéty“.
Prečo ste si vybrali práve toto povolanie?
Som odchovankyňou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, študovala som fyziológiu človeka. Na fakulte som sa zaoberala niektorými civilizačnými ochoreniami, kde okrem stresu zohráva dôležitú úlohu práve nadváha. Okrem toho som od malička milovníčkou športu, dobrého jedla a kuchyne všeobecne. (úsmev) Po univerzite prišla ponuka práce ako výživovej poradkyne, vtedy mi to dávalo zmysel, tak som ju prijala.
Existujú nejaké pravidlá ohľadom výživy, ktoré by sme mali všetci vedieť a riadiť sa nimi?
Pravidiel, spôsobov stravovania a teda ciest všeobecne, je veľa. Nedá sa nastaviť rovnaké odporúčania pre všetkých. Dôležité je nájsť si to, ktoré vyhovuje práve môjmu telu a duši. Každý z nás je jedinečný.
Aké pravidlo ohľadom stravovania je dôležité pre vás?
Pre mňa je to sezónnosť a lokálnosť potravín, čo najmenej priemyselne spracovaných potravín, mať každý deň na tanieri čerstvé ovocie a zeleninu a pitný režim má patriť primárne čistej vode.
Vedeli by ste popísať, aké zložky stravy by sa vždy mali ocitnúť na našom stole?
Zase sa budem opakovať, že zelenina do každého jedla. (úsmev) Kto zle trávi čerstvú zeleninu, nech ju šetrne tepelne upraví: parením, dusením alebo varením. Ja som za to, aby jedlo v rozumnom množstve a pomere obsahovalo všetky makroživiny. Zase ide o to, akú potravinu zvolíte a ako ju upravíte. A pestrosť na tanieri je tiež dôležitá. Napríklad bielkovina – striedajte rastlinné a živočíšne varianty (strukoviny, kvalitné mäso a ryby, vajcia, mliečne výrobky), tuky – používajte kvalitné oleje, zapojte do jedál semienka, či orechy ako bodku do šalátov. Pri sacharidoch voľte celozrnné varianty cestovín, naturálnu ryžu, ale určite vyskúšajte aj obilniny ako sú: pohánka, pšeno alebo quinoa. U nás doma má veľký úspech napríklad pšenová kaša s fazuľou, červenou kapustou a údeným tofu. (úsmev)
TREBA SA NAUČIŤ PRINCÍP, ŽE SA STRAVUJEM DOBRE PRETO, ABY SOM BOL ZDRAVÝ
S akým najčastejším mýtom alebo skreslenou predstavou o výžive za vami ľudia chodia?
Veľakrát za mnou chodili ľudia s predstavou, že im poviem, čo majú jesť, že schudnú, koľko potrebujú, a naša spolupráca sa tým skončí. No oveľa dôležitejšia je fáza po tom. Tá udržiavacia. Treba pochopiť, že ide o zmenu myslenia, o zmenu vlastných stravovacích návykov. Nejde len o to vzdať sa vecí, ktoré mám rád, ale viem, že nie sú pre mňa dobré. Treba sa naučiť prirodzenosti, že sa stravujem dobre preto, aby som bol zdravý, a dopriať si niečo nezdravé je normálne, ale malo by to byť výnimočné.
Je tá udržiavacia fáza naozaj fázou, alebo je potrebné nastaviť sa, že pôjde v podstate o celoživotný stav? Ak chceme, aby sme znovu nepribrali a boli zdraví, asi tie návyky musíme dodržiavať stále…?
Áno, je to tak. Najťažší je vždy prvý rok po „premene“. To bol čas, kedy som sa snažila neprerušiť kontakt a pravidelne sa stretávať na meraniach. Z mojej skúsenosti po tomto období už bol človek akoby „premenený“ aj v mysli. Zmena v stravovaní sa mu stala prirodzenou a nepotreboval odo mňa pravidelnú kontrolu.
Dnes je populárne brať jedlo iba ako „palivo“. Mnohí ľudia si počítajú príjem a výdaj kalórií. Ako s týmito informáciami narábať tak, aby nám slúžili?
Vnímam veľmi pozitívne, že tieto informácie sú dnes dostupné pre každého, ak sa s nimi pracuje rozumne. V praxi som mala klientov, ktorí nemali potuchy, keď sme si spolu rozoberali zdravý tanier – tuky, sacharidy, bielkoviny. Všetko muselo ísť cez konkrétne príklady a bolo to veľmi náročné. Je dobré poznať z každej skupiny tie dobré varianty a mať ich v jedálničku. Taktiež základná orientácia v kalóriách nie je na škodu. Nemám teraz na mysli, že smažené alebo presladené jedlá sú pre nás kalorické bomby. Tomu rozumie už takmer každý. Ale ak sa aj snažíme stravovať sa zdravo, vedieť si napríklad pozrieť kalorický rozdiel medzi čerstvým a sušeným ovocím.
Dá sa vytýčiť zdravá hranica medzi zdravou starostlivosťou o vlastné zdravie a prehnanou upätosťou na štíhlosť a vzhľad?
Dá. Práve vtedy, keď je nám vnútornou motiváciou to spomínané zdravie a nie náš vzhľad. Nie každý štíhly človek je aj zdravý.
Stretávate sa vo svojej praxi s ľuďmi, ktorí upadli do extrému ortorexie, teda nezdravej posadnutosti zdravou stravou? Ako z toho von?
Žiaľ, boli takí. Prešlo to až do výrazného moralizovania svojho okolia a trestania sa, ak si dali niečo „zakázané“. Takže strácali vzťahy a ich deň sa naozaj točil iba okolo jedla. Niekedy sa nám podarilo spoločným rozhovorom a nastavením nových cieľov z toho vyjsť von, ale boli aj prípady, kedy som už odporúčala psychologickú pomoc.
Kedy sa z jedla stáva modla alebo útek pred emóciami a duchovnou prázdnotou, tzv. emocionálne jedenie?
Toto je dnes veľmi častý problém. Je to smutné, ale čoraz mladšia generácia trpí emočným jedením. Je za ním naša psychika, ktorá je v nepohode. Veľa stresu, tlaku, očakávaní. Taktiež samota. Dnešné virtuálne vzťahy, porovnávanie sa na sociálnych sieťach, ale aj nuda či nedostatok záujmov. Príčin je veľa. Je to celkový obraz, ako žije dnešný človek. Chýba mu spoločenstvo, prijatie a živé vzťahy – práve tieto veci sú podľa mňa liekom, ako z toho von.
JEME, ABY SME ŽILI, NEŽIJEME, ABY SME JEDLI
Biblia je plná hostín a príbehov o jedle. Prečo si myslíte, že Boh prepojil prežitie nášho tela s niečím, čo nám zároveň prináša takú veľkú zmyslovú radosť?
Možno práve preto, aby sme už tu mali predstavu, aké to bude tam, dokonalé. (úsmev) A možno naopak. Dal nám slobodnú vôľu a je na nás, či nás tá zmyslová radosť ovládne alebo pochopíme známe: „Jeme, aby sme žili, nežijeme, aby sme jedli.“ Môžeme o tom meditovať. (úsmev)
Pred jedlom sa kresťania modlia a ďakujú. Môže tento moment stíšenia a vďačnosti vplývať na našu psychiku a samotné trávenie?
Určite áno. Z fyziologického hľadiska nám samotný pocit vďačnosti prostredníctvom aktivácie parasympatika pomáha s trávením. Taktiež sa eliminuje stres, ktorý nám zhoršuje trávenie. Takže je dôležité spomaliť, povedala by som až úplne zastaviť. Sústrediť sa na jedlo, ktoré máme pred sebou. Vedome ho skúmať, ochutnávať a prežúvať. Vaše črevo sa vám poďakuje, uvidíte.
Kresťanská tradícia je pevne spojená aj s pôstom. Čo hovorí moderná veda na pravidelný „odopieravý“ režim? Sedí veda s duchovnou múdrosťou našich predkov?
Čo sa týka pôstov, je to pre mňa veľmi kontroverzná téma. Moje telo ich dobre nezvláda. Ale mám okolo seba veľa ľudí, kde má pôst úžasné výsledky aj na tele, aj na duši – napríklad aj u môjho manžela. Ja sama v tomto režime vidím veľa pozitív, už len samotné prečistenie čreva, ktoré máme neskutočne preťažené. A myseľ veľmi súvisí s trávením, takže ak ho takto odľahčíme, má to aj veľký duchovný význam. Otvára sa tým priestor pre kontempláciu. Treba sa len sledovať a počúvať svoje telo, čo áno a čo je už naňho priveľa.
Kde hľadať rovnováhu medzi prísnou askézou (odopieraním si) a radostným užívaním si dobrého jedla v kruhu blízkych?
V tomto je dôležité mať svoj bežný stravovací režim, kedy jem zdravo a s rozvahou, viem si odoprieť. A práve s tými blízkymi si vedieť vychutnať bez výčitiek aj to „zakázané ovocie“.
NAUČIŤ DETI ZDRAVO SA STRAVOVAŤ SA DÁ IBA PRÍKLADOM
Ako môžu rodičia v dnešnej dobe naučiť deti vnímať jedlo s úctou, bez toho, aby z neho robili strašiaka alebo odmenu za dobré správanie?
Ísť im príkladom. Ako vo všetkom. Jeden slovenský psychológ píše vo svojej knihe o výchove: „Ak chcete mať dobré deti, buďte dobrými ľuďmi.“ A tak to je aj s jedlom. Ak chceme, aby mali naše deti dobré stravovacie návyky, jedli dobré jedlo, mali k nemu úctu a stolovali s nami s radosťou, toto všetko musíme mať aj my rodičia. Nedá sa to nijako oklamať, ani vziať skratkou.
Akú najväčšiu chybu robia ľudia vo svojom premýšľaní o strave a zdraví?
Z mojich skúseností takú, že začnú premýšľať o strave často až vtedy, keď o to zdravie prichádzajú. Jedlo vie byť ako liek, tak aj jed. Ak chceme byť zdraví, strava je jedna z vecí, na ktorej nám má naozaj záležať.
Svetský svet fitness a výživy je často zameraný na ego, výkon a dokonalý sebaobraz. Ako sa vám darí robiť výživové poradenstvo inak – s dôrazom na ľudskú dôstojnosť a vnútornú hodnotu človeka?
Toto vnímam hlavne u mladšej generácie, kde tá vnútorná hodnota človeka nemusí byť ešte celkom objavená. Tu je dôležité pomôcť s jej hľadaním. Niekedy človek potrebuje ešte dozrieť, získať skúsenosti. A my potrebujeme mať zase vieru, že to zvládne bez zbytočných zakopnutí. (úsmev)
Ak by za vami prišiel človek, ktorý hovorí: „Chcem žiť zdravo, ale nechcem, aby sa z jedla stalo moje nové náboženstvo,“ čo by ste mu ako odborníčka poradili?
Ak má človek dobre usporiadané hodnoty a živý vzťah s Bohom, nebála by som sa. (úsmev) Už len to, keď príde s tým, že to nechce, je dobrý začiatok zdravej cesty.
Svätý Pavol hovorí, že naše telo je chrámom Ducha Svätého. Ako sa táto veta reálne prejavuje vo vašom nákupnom košíku?
Viete, že nad týmto som nikdy nepremýšľala? (smiech) Priznám sa, že ja nakupujem už dosť automaticky. Niekedy počas nákupu premýšľam nad inými vecami. Je to taký čas pre mňa, kedy som sama. Ale myslím si, že nákupný košík je zrkadlom všetkého, o čom sme sa rozprávali. Na ňom sa dá krásne vidieť veľa vecí do hĺbky.
Čo v ňom teda nesmie chýbať a čo si tam, naopak, kladiete len málokedy alebo nikdy?
Minimálne polovica nášho nákupného košíka patrí vždy zelenine a ovociu. Potom podľa stavu špajzy dopĺňam obilniny, strukoviny. Ďalej kyslomliečne výrobky, kvalitný jogurt či kefír, ktoré majú rady všetky naše deti. Doma sa snažím piecť zdravšie maškrty, takže tieto uličky navštívim málokedy, ale priznám sa, že slaný snack a pohár dobrého vína si s manželom občas radi doprajeme. (úsmev)
Aká je najotravnejšia otázka, ktorú v súvislosti s výživou dostávate?
Akú „diétu“ držím ja a či som celý deň iba o vode. A pritom ja mám jedlo veľmi rada, aj to „nezdravé“. Ale rok je dlhý a dôležité je, čím sa sýtime počas bežných dní, nie v tie výnimočné.
Foto: Natália Vašková