Výzva žiť
Akosi sa stále točím okolo života a smrti, ale inak sa mi nedá. S naším združením sme totiž boli pozvaní byť súčasťou Onkologickej konferencie v Bratislave. Vplyvom životných okolností i mojej nemúdrosti naváľať si na svoje plecia viac ako reálne dokážem uniesť, som vhupla do neočakávanej prednášky i následného predstavovania toho, kto sme, ako sme vznikli, čo robíme a prečo, a to rovno na akademickej pôde.
V podstate až cestou v aute mi docvaklo, že je to konferencia pre onko pacientov, z ktorých väčšina ešte krvopotne drží veslo života a my máme byť nejakým spôsobom súčasťou tohto ich zápasu. Predstaviť aspoň z časti to, ako zvládať túto situáciu v rámci rodiny a ako veľmi je potrebná edukácia ako pacienta, tak aj rodiny, či odbornej verejnosti, že láska, blízkosť a porozumenie sú v tomto stave veľmi dôležité. Zároveň však pripustiť, že v našom rodinnom a vzťahovom fungovaní môžu nastať odchýlky, s ktorými je potrebné rátať, a do istej miery rozlišovať reakcie pacienta, ktorého momentálne ovplyvňuje choroba. A taktiež byť k sebe i k nemu milosrdný a pripustiť prešľapy vedľa, ktoré veľakrát nastanú, či už z nevedomosti, únavy, či celkového preťaženia. Situácia, ktorá vznikne niekedy len raz a niekedy opakovane.
NIE KAŽDÁ RAKOVINA SA KONČÍ SMRŤOU
A keďže som zažila s nebohým manželom neželaný záver jeho choroby, musela som v sebe poprepínať všetky gombíky beznádeje, zúfalstva, či strašného pocitu straty a prepnúť sa do módu kráčania aj v bolesti a postupného uvedomenia si, že NIE KAŽDÁ RAKOVINA SA KONČÍ SMRŤOU. Byť povzbudením a nie strašiakom. Pomáhať kráčať a nerobiť závery. Ich jazykom pripomenúť, že Boh má vždy posledné slovo, aj v situácii ako je táto. To všetko však vo mne spustilo nečakanú vlnu vnútorných bojov. Nanovo sa vynorili otázky, na ktoré som si potrebovala odpovedať, aby som mohla byť autentická. Ale ako im dám nádej, keď sme obe prednášajúce zažili smrť blízkeho a niesli jej dôsledky?
A tak som „za jazdy“, počas rozhovorov s pacientmi a príbuznými, ktorí k nám prišli do stánku, dolovala v srdci chuť žiť a kráčať ďalej, a tú som sa im snažila sprostredkovať. Pri tom všetkom som si uvedomila, ako ťažko je hovoriť a vnímať veci pozitívne, keď si v sebe človek nesie istú tmavú clonu alebo prechádza náročnejším obdobím.
PREPNUTIE ZO SMRTI DO ŽIVOTA
Keď ma teda na záver vyzvali, aby som po vypočutí si rôznych odborných hnutí predstavila našu organizáciu, nabrala som v sebe všetku silu žiť a tú som tam odprezentovala. Žiadne ódy ani herecký výkon to veru nebol. Dve vdovy, ktoré zažili ťažkú stratu, sa rozhodli napriek beznádeji uveriť v Nádej, ktorej meno je Ježiš Kristus, a túto chcú šíriť ďalej. Byť blízko tým, ktorí odchádzajú, aj tým, ktorí ostávajú. Podeliť sa o svoje skúsenosti, dobré i tie menej, a tak robiť osvetu v oblasti, ktorá je pre svet veľmi neatraktívna, za to však veľmi potrebná.
Lebo v živote máme v podstate len dve možnosti, ako sa postaviť k situácii, v ktorej sme. A my sme si napriek prežitej i prežívanej bolesti, ktorá v srdci stále je, vyvolili možnosť ŽIŤ.
Dt 30, 19-20
Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo, keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu; lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá.
Foto: pexels.com