TOP

XXL: Masturbujú aj ženy?

Masturbácia. Slovo, ktoré sa desíme nielen vysloviť, ale aj o ňom debatovať – tobôž v súvislosti so ženami. Tých sa to predsa netýka. Alebo je to inak?

Často sa o tom šepká, padajú dvojzmyselné narážky, vraj chýba kvalitná literatúra a, ak to možno tak povedať, je to akési cirkevné tabu. Kým u chlapcov či mužov je to takpovediac jedna z tém, o ktorých (aspoň okrajovo) debatujú na stretkách, u dievčat a žien sa to viac-menej prehliada. Muži masturbujú, ženy nie – chceli by sme povedať, či azda tomu veriť. Opak je však pravdou. Viac ako 70 % žien uvádza, že malo počas svojho života priamu skúsenosť s masturbáciou.

 

Aby naše rozprávanie nebolo len teoretizovaním, rozhodli sme sa ho doplniť o reálne skúsenosti dvoch žien. Petra odpovedala mailom a priala si ostať v anonymite. Kristen Clark opísala svoj príbeh na stránke covenanteyes.com.

 

ZAČIATKY UŽ V DETSTVE

Deti prirodzene objavujú svoje telo a okolo veku piatich rokov si začínajú uvedomovať sexuálne rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. U niektorých je práve toto obdobie časom, keď začínajú spoznávať aj to, že ich telo reaguje na dotyk – obzvlášť, keď hovoríme o dotýkaní sa pohlavných orgánov. Tento fenomén sa volá detská masturbácia. Zvyčajne toto obdobie pominie samo, stačí, ak sa rodičia s deťmi porozprávajú a primerane veku im vysvetlia, čo sa s nimi deje. Avšak s nástupom technológií sú deti čoraz častejšie vystavené riziku, že sa stretnú s pornografiou. Práve tá môže byť spúšťačom masturbácie, ktorá môže vyústiť až do závislosti.

„Moje prvé skúsenosti s masturbáciou siahajú práve do spomínaného obdobia predškolského veku. Odohralo sa to v škôlke, keď sme mali za úlohu kresliť nejaké obrázky. Viete, aké sú deti – neposedné, stále sa vrtia na stoličke, no a nejako tak na to prišlo. Vtedy som netušila, čo sa presne deje, len sa s tým nedalo prestať. Neskôr doma k tomu pribudlo bádanie, ako sa k tomu pocitu opäť dopracovať, až som si s pribúdajúcim vekom uvedomovala stále viac a vypestovala si riadnu závislosť,“ začína svoje rozprávanie Petra.

 

 

ČO JE VLASTNE MASTURBÁCIA?

Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje masturbáciu takto: Pod výrazom onánia (masturbácia) treba rozumieť úmyselné dráždenie pohlavných orgánov s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš. Tak učiteľský úrad Cirkvi v priebehu stálej tradície, ako aj mravný cit veriacich v Krista bez váhania tvrdia, že onánia je vnútorne (svojou vnútornou povahou) a závažne nezriadený čin, pretože vedomé a dobrovoľné používanie pohlavnej schopnosti mimo normálneho manželského styku – nech by sa dialo z akéhokoľvek dôvodu – podstatne protirečí jej cieľu. Pohlavná rozkoš sa tu vyhľadáva mimo pohlavného styku, aký vyžaduje morálny poriadok, totiž styku, ktorý v ovzduší pravej lásky uskutočňuje plný zmysel vzájomného darovania sa a ľudského plodenia.“ (KKC, § 2352)

Katolícka cirkev teda nerozlišuje ani nijako nezmenšuje vinu na základe pohlavia – či u mužov, či u žien, masturbácia je svojou vnútornou povahou hriešna. Vyhľadávanie rozkoše mimo manželského spojenia tak smeruje jednotlivca k pýche a sebeckosti – nepotrebujem druhého, aby som sa cítil dobre. Ako každý hriech, aj tento má však za cieľ iba jedno: oddialiť nás od Boha. Naša túžba a hlad rastie, no zakaždým, keď padneme, ostáva čoraz väčšie prázdno a pocity nenaplnenia a hanby.

Biblia priamo o masturbácii nehovorí, spomína sa preliatie semena v príbehu u Onanovi (Gn 38, 8-9), ktoré Boh potrestal smrťou. Niektorí sa teda dokonca snažia ospravedlniť ženskú masturbáciu argumentom, že pri nej nedochádza k „preliatiu semena“ (argument u mužov). Ide tu však o hlbšiu podstatu – nezriadenosť a žiadostivosť, vyhľadávanie rozkoše sám alebo s partnerom mimo manželského spojenia (ktoré je úplné, dobrovoľné a otvorené pre život). Častejšie sa však v Svätom písme hovorí o žiadostivosti, ktorá je akýmsi palivom vedúcim k masturbácii (1 Kor 6, 18; Gal 5, 19).

Kým u mužov je často sprevádzaná či stimulovaná pozeraním pornografie, u žien sa dostáva k slovu predstavivosť. To však neznamená, že ženy nemajú skúsenosť s pozeraním porna – až tretina žien uvádza, že pravidelne sleduje porno, a 17 % žien o sebe tvrdí, že sú závislé. Aby sme však hlbšie pochopili, v čom je rozdiel medzi mužským a ženským prístupom k masturbácii, poďme sa na to hlbšie pozrieť ženskou optikou (o mužoch obdobný článok tu).

 

Masturbácia – prečo je hriechom a ako s ňou bojovať?

 

PREČO ŽENY MASTURBUJÚ?

Na Slovensku bol v roku 2018 priemerný vek sobášiacich sa žien 31 rokov, u mužov 34 rokov. Pohlavné dospievanie dievčat sa začína približne v dvanástich rokoch. Predstava, že ďalších dvadsať rokov bude dievča/žena čakať na sexuálne potešenie, je takmer nevydržateľná. Jedným z dôvodov, prečo sa ženy (zväčša po dvadsiatke) uchyľujú k masturbácii, je nenaplnená sexuálna túžba.

„Pamätám si jednu noc. Bola som nezadaná, v tínedžerskom veku a od zúfalstva som plakala a kričala na Boha. Moja túžba po sexuálnej intimite bola taká silná, že som si myslela, že to už viac nezvládnem. Úprimne, netušila som, ako vydržím čakať až do manželstva s takou silnou túžbou. „Toto má byť dar?“ pýtala som sa Boha cez slzy. Vedela som, ako si Boh cení čistotu a svätosť, ale zdalo sa mi nemožné vydržať to taký dlhý čas.

Snažila som sa kontrolovať svoje žiadostivé myšlienky, ale častejšie premáhali ony mňa ako ja ich. Masturbácia sa stala bežnou súčasťou života. Popravde, nebola som si celkom istá, či je to zlé, ale niečo hlboko v srdci mi hovorilo, že toto nie je to najlepšie, čo Boh pre mňa má. Vina, ktorú som cítila po uspokojení mojej žiadostivosti, bola ako tmavý mrak, ktorý nado mnou visel až do rána. S masturbáciou som bojovala celú strednú školu. Jeden týždeň som vyhrávala, druhý prehrávala. Už som ďalej nevládala,“ spomína Kristen.

V období dospievania je masturbácia u dievčat zväčša spojená s čítaním romantických, až erotických románov, ktoré podporujú sexuálnu predstavivosť. Viac ako 70 % žien uviedlo (v rôznych výskumoch), že majú skúsenosť aj s pozeraním porna. Často je však masturbácia iba jedným zo symptómov skutočného problému – frustrácia, nenaplnená túžba po láske, neprijatie tela ako chrámu Ducha Svätého.

Svoju skúsenosť opisuje Petra: „My ženy rady rojčíme o mužoch. Ja som porno nikdy nepozerala a ani fotky obnažených mužov ma nijako zvlášť nezaujímali. V mojom prípade šlo skôr o čisto cielené vyhľadávanie rozkoše ako takej a zvedavosť s tým spojenú, či to bude také krásne a opojné zakaždým a hlavne neskôr s mužom. Jednoducho sa mi páčilo prežívať rozkoš a zo začiatku som ani nevnímala negatíva s tým spojené.“

 

 

AKÉ SÚ NEBEZPEČENSTVÁ?

Odborná verejnosť rada argumentuje tým, že masturbácia patrí k zdravému prežívaniu sexuálneho života. „Masturbácia je bežná aktivita. Je to prirodzená a bezpečná cesta objavovania svojho tela, pocitu rozkoše a uvoľnenia sexuálneho napätia. Napriek mýtom masturbácia nemá žiadne vedľajšie účinky fyzického charakteru,“ uvádza webová stránka o zdraví healthline.com. Pri vyhľadávaní na rôznych fórach som dokonca natrafila na príspevky zasvätených žien, ktoré sa pýtali na morálnu radu – gynekológ im v súvislosti so zdravotnými ťažkosťami „predpísal“ masturbáciu a ony nevedeli, čo s tým a ako ďalej.

V roku 2009 nakrútila slovenská dokumentaristka Diana Fabiánová film Mesiac v nás, ktorý premietali na viacerých festivaloch. Hovorí o ženskej menštruácii a neobchádza ani tému masturbácie, najmä v spojení s úľavou od predmenštruačných kŕčov. „Ak mám nejakú pacientku s veľkými bolesťami, predtým, než jej predpíšem lieky, jej odporučím masturbáciu,“ hovorí španielska gynekologička. A teda, kým na „svetských“ stránkach o zdraví či o sexualite nachádzame priam návody na to, ako a prečo masturbovať a aké to má výhody, v kresťanských či katolíckych kruhoch sa táto téma spája výraznejšie s mužmi než so ženami a dostupných materiálov je nedostatok.

„Nie je to práve najpríjemnejšia téma na rozhovor, aspoň nie pre toho, kto s ňou má skúsenosti, najmä ak vníma tieto skúsenosti negatívne. Je to veľmi zahanbujúce, hlavne zo začiatku. Rozhovorom o masturbácii sa človek dosť obnažuje, ide s kožou na trh, aj keď takto anonymne. Je to časť môjho života, ktorú by som najradšej vymazala, keby to bolo možné,“ opisuje Petra.

„Myslím si, že v súčasnosti sa o masturbácii všeobecne hovorí oveľa viac než za mojich detských čias či za mojej mladosti, aj keď v tejto téme sú stále „hlavnými hrdinami“ skôr muži než ženy. Dnešné mladé ženy a dievčatá však majú tendenciu sa mužom v mnohom vyrovnávať, dokonca ich prekonávať, a obávam sa, že ani masturbácia nebude výnimkou. Bude to len otázka času, keď ženy a dievčatá prekonajú aj posledné zvyšky studu a budú o tom čoraz častejšie diskutovať, či už na internetových fórach, alebo medzi sebou v úzkom kruhu.“

Kým niekto teda môže argumentovať, že masturbácia nemá dosah na fyzické zdravie ženy, ťažko možno poprieť fakt, že skorá či častá masturbácia môže viesť k skutočnej závislosti. Ak bez masturbácie prežívate pocity úzkosti, vyhýbate sa sociálnym kontaktom, nedokážete myslieť na nič iné či pozorujete zmeny vo svojom správaní, určite vyhľadajte odbornú pomoc (psychológ, sexuológ, skúsený kňaz).

Masturbácia však ovplyvňuje človeka ako takého, v úplnej celistvosti. Jej následkom môžu byť problémy v manželstve alebo znížená kvalita sexuálneho života. „Ľahko sa môže stať, že milovanie s mužom nám nebude tak chutiť, prinášať takú úžasnú rozkoš ako sebaukájanie. Môže tak zničiť sexuálny i psychický život jedinca a tým viesť k rozpadu vzťahu, k izolácii seba samého od ľudí, vzťahov, môže viesť k pocitom menejcennosti, neschopnosti, odsudzovania samého seba,“ opisuje Petra.

Následky to môže zanechať aj na psychike. „Predpokladám, že v začiatkoch asi každá vníma hlavne tie príjemné pocity rozkoše. Až neskôr nastupujú pocity viny, zlyhania, hanby, menejcennosti či sebeckosti, ba aj odporu voči sebe samej. Možno sa nájdu aj také ženy či dievčatá, ktoré na tom nevidia nič zlé. Treba si však uvedomiť, že masturbácia nie je prejavom skutočnej lásky, ktorá je hodnotná a o ktorej čítame v Hymne na lásku (1 Kor 13),“ dopĺňa Petra.

 

 

AKO PRESTAŤ?

Prvá rada všetkých žien či dievčat, ktoré si touto bolestnou skúsenosťou prešli, je: Ak ste nezačali, ani to neskúšajte! Avšak kde začať, ak už sme do tohto hriechu upadli a veľmi túžime prestať?

 

  1. HOVORTE O TOM S NIEKÝM, KOMU DÔVERUJETE

„Jeden z mojich prvých rozhovorov na túto tému bol s mojou veľmi dobrou kamarátkou, ktorá bojovala so závislosťou od masturbácie rovnako ako ja. Obe sme chápali, že máme problém, nad ktorým nie je ľahké víťaziť. Zámerne píšem víťaziť a nie zvíťaziť, pretože ide o celoživotný zápas. Pre mňa bolo povzbudzujúce vedieť, že nie som jediná, kto niečím podobným prechádza. Detaily rozhovoru si už nepamätám, nakoľko to bolo veľmi dávno,“ vysvetľuje Petra.

„Dnes sa mi o tom rozpráva ľahšie, mám skvelého manžela, ktorý je mojím dôverníkom, takže vie o mne prakticky všetko, a nesmiem zabudnúť ani na jedného môjho veľmi dobrého kamaráta – kňaza, s ktorým sa tiež dokážem porozprávať na rôzne témy, vrátane tejto. Mať osobu, s ktorou sa môžete o čomkoľvek dôverne porozprávať, nebude vás odsudzovať a tento rozhovor zostane len medzi vami, je veľmi oslobodzujúce a nápomocné. Želám každej žene i mužovi, aby takú osobu v živote stretli, a tiež, aby sa im podarilo vyhrávať tento ťažký súboj nad sebou samým zakaždým, keď na nich doľahne túžba po sebaukájaní.“

 

  1. HOVORTE O TOM BOHU – VYUŽITE SVIATOSTI

Sviatosť zmierenia a Eucharistia sú tu vždy pre nás – možnosť vždy začať nanovo. Spočiatku môže prísť pocit hanby, neschopnosť pomenovať hriech či vyhýbavé kľučkovanie. Pre úspešné zvládnutie boja je však treba pomenovať nepriateľa pravým menom. „Osobne som nikdy počas spovede nepocítila zo strany kňaza odsúdenie či nepochopenie. Skôr som mala tendenciu vyhýbať sa spovedi ako takej pre pocity hanby.

Možno nie každý kňaz je ochotný či schopný zatiahnuť v tejto téme na hlbinu a počas spovede to ani nie je až také potrebné. Na to je lepší rozhovor mimo spovednice, ideálne s kňazom, ktorému dôverujeme alebo o ktorom vieme, že sa v rámci pastorácie venuje najmä mládeži alebo manželom, a môžeme predpokladať, že dokáže diskutovať aj na takúto chúlostivú tému,“ radí Petra.

„Hoci s mojou vierou v Boha to bolo všelijako a stále na nej pracujem, vždy som cítila, že Boh sa o mňa stará, vedie ma a chráni, a tiež, že ma posilňuje. Najviac to cítim po spovedi a prijatí Eucharistie. No aj v čase, keď som bola (a niekedy ešte stále som) od Boha vzdialená, viem, že neustále nado mnou bdie a volá ma k sebe. V podstate on je ten prvý, kto mi vždy radil, prihováral sa mi a usmerňoval ma i posilňoval, nech už si zvolil akýkoľvek spôsob.“

 

  1. NAUČTE SA POVZBUDIVÉ CITÁTY Z PÍSMA NASPAMÄŤ

Jednou zbraňou sú sviatosti, druhou Písmo. Naučte sa naspamäť povzbudivé citáty z Písma, ktoré budú upriamovať vašu pozornosť na Boha. Ak pocítite nutkanie, choďte behať, cvičiť, stretnite sa s kamarátkou, vyjdite do kostola. Snažte sa ísť medzi ľudí. Ak máte problém s masturbáciou pred spaním, skúste sa modliť ruženec alebo Korunku k Božiemu milosrdenstvu.

 

  1. KEĎ SPADNETE, OPRÁŠTE SA A CHOĎTE ĎALEJ

Nestane sa to zo dňa na deň. Na svojej ceste zažijete mnoho pádov. Vytrvajte! Využite sviatosť zmierenia, očistite sa, oprášte si kabát a bojujte ďalej. „Ako som už vyššie povedala, veľmi povzbudzujem k tomu, aby ženy neprestávali bojovať, pretože víťaziť sa naozaj dá. Po každom páde treba vždy vstať a skúšať to znova a znova, nezostať ležať – obrazne povedané. Žiadna v tom nie je sama, je nás takých viac.

Nebojte sa odsúdenia, aj keby ste sa s ním náhodou stretli. Ten, kto vás odsúdil, nevie, čím prechádzate. Pre tie ženy, ktoré veria v Boha (ale nielen výlučne pre ne), ešte jedno povzbudenie: Tak ako Ježiš neodsúdil cudzoložnicu, neodsudzuje ani vás, vždy je tu pre vás a čaká, kým ho zavoláte na pomoc – a on príde,“ povzbudzuje Petra.

 

  1. ČÍTAJTE DOBRÚ KRESŤANSKÚ LITERATÚRU

„Ja môžem určite odporučiť knihy od otca Ksaweryho Knotza s názvom Nebojte sa sexu alebo Miluj a rob, čo chcešSex, ako ho nepoznáte. Obe knihy sú primárne určené pre manželov a sú hlavne o intímnom spolužití muža a ženy, ale myslím si, že sú super napísané a sú úžasne povzbudzujúce. Pre mladšie ročníky (tínedžerov) môžem odporučiť Mať tak krídla od Madeleine Rivest alebo Trblietanie dotyku od MUDr. Oldřicha Pšeničku, CSc.,“ približuje Petra.

Kvalitná literatúra priamo ovplyvnila aj Kristenin život. „Keď som bola asi tretiačka na strednej, natrafila som na knihu Joshuu Harrisa Sex nie je problém, žiadostivosť áno (Sex is Not the Problem, Lust Is). Prvýkrát sa rozžiarila žiarovka v mojom srdci. Po prečítaní knihy som nadobudla biblické pochopenie svojich túžob. Uvedomila som si, že túžba nie je problém. Moje hriešne srdce však áno. Boh stvoril naše srdcia tak, aby boli schopné prežívať rozkoš, a na tom nie je nič zlé. Problém nastáva vtedy, keď dovolíme našim prirodzeným túžbam ovládnuť naše srdce a skutky,“ opisuje.

„Moje oči sa pomaly otvárali a videla som, aký svätý je Boh a aká slabá som ja. Namiesto toho, aby som sa snažila iba dobre sa správať, padla som na kolená a v pokore som volala na Boha. Vyznala som sa z pýchy a sebectva a požiadala Boha o odpustenie. Prvýkrát som sa cítila slobodná. Slobodná! Môj boj sa neskončil, ale darilo sa mi víťaziť čoraz častejšie. Masturbácia už nebola bežnou súčasťou môjho života.

Nechápte ma zle, stále som bojovala a bojujem proti žiadostivým myšlienkam, ale už nie sú tým, na čo sa v živote zameriavam. Chcem s vami zdieľať svoj príbeh, aby ste vedeli, že víťazstvo v Kristovi je možné. Nie ste samy vo vašom boji. Slúžime mocnému Bohu a žiaden hriech nie je taký priveľký, aby ho neporazil kríž nášho Spasiteľa!“

 

Nech sa na ceste čistoty nachádzate kdekoľvek, či ste slobodné, zasnúbené alebo vydaté, milé ženy, nie ste v tom samy! Či už sa hanbíte, bojíte sa vyznať, máte pocit, že by vás odsúdili najbližší, pamätajte si – Boh vás miluje, neodsudzuje a chce vám sprostredkovať svoje milosrdenstvo. „Chcem všetkých povzbudiť, aby to so sebou nevzdávali, aj keď možno často zlyhávajú. Dôležité je uvedomiť si existenciu, veľkosť a vážnosť svojho problému – a tiež to, že tento problém je riešiteľný. Najťažšie je vždy začať s jeho odstraňovaním zo svojho života, ale dá sa to,“ uzatvára Petra.



Komentáre