Z egyptského princa k Božiemu služobníkovi
Mojžiš patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti Biblie. Človek, ktorý prešiel z faraónovho paláca do pustatiny a následne k vodcovi zotročeného národa. Nebol dokonalý, no Boh si ho napriek tomu vyvolil k záchrane izraelského ľudu. Jeho príbeh je obrazom duchovnej cesty človeka.
Osud Mojžiša sa začína narodením do hebrejskej rodiny v Egypte. Egypťania z obavy povstania Izraelitov utláčali ich národ a faraón nariadil usmrtiť všetkých novorodených chlapcov. Jeho matka sa preto rozhodla Mojžiša ukryť v košíku medzi trstinu na brehu rieky Níl, kde ho našla egyptská princezná. Pri tejto udalosti dostal svoje meno Mojžiš, čo znamená „vytiahnutý z vody“. Princezná si ho adoptovala a tak vyrastal ako egyptský princ.
Útek ako začiatok cesty
Hoci mal Mojžiš v paláci všetko – vzdelanie, postavenie, moc –, uvedomovalsi, že do toho sveta nepatrí. Keď zabil egyptského dozorcu, musel ujsť, a to bol prvý zlomový bod na jeho ceste k Bohu.
Svoje útočisko našiel v krajine Madián, kde sa oženil a stal pastierom. Tam sa mu jedného dňa zjavil v horiacom kríku Boh. Povolal ho, aby vyviedol Izraelitov z Egyptského otroctva do zasľúbenej zeme. Vybral si ho napriek jeho slabým rečníckym schopnostiam, vražde a úteku pred spravodlivosťou.
Tak ako pre Mojžiša, aj pre nás sa Boh rozhoduje, pričom vidí všetky naše zlyhania a chyby, ktoré premieňa na silné stránky a napriek našim obavám nás učí dôverovaťmu. On si nepovoláva dokonalých, ale ochotných.
Púšť – miestoformácie
Vyvedenie Izraelitov z Egypta je možno najznámejšia časť Mojžišovho príbehu. Desať egyptských rán, rozdelené more, a nakoniec zázračná záchrana. No nasleduje 40 rokov blúdenia v púšti.
Mojžiš bojuje s nespokojnosťou ľudu a inými útrapami, ale nevzdáva sa. Modlí sa, prihovára sa u Boha a zostáva verný. Božia prítomnosť ho neopustila,ale naopak, formovala v silnejšieho vodcu Hebrejov.
Aj my máme svoje púšte. Obdobia smútku, samoty, pocitu, že všetko stratilo zmysel. Ale práve vtedy nás Boh formuje v silnejších ľudí a približuje k sebe. Učí nás nevzdávať sa, byť trpezlivý a ostať verný, tak ako Mojžiš. Púšť nie je koncom,len prechodom do „zasľúbenej zeme“.
Koniec v Meríbe
Pravdepodobne najťažší moment Mojžišovho života prichádza tesne pred cieľom. Pre nedôveru – keďudrel skalu v Meríbe, namiesto toho, aby k nej prehovoril, ako mu Boh prikázal – munedovolil vkročiť do zasľúbenej zeme.
Mojžiš však nezatrpkol. Z vrchu Nebo sa pozeral na krajinu, do ktorej nevojde.
Božia cesta nikdy nie je podľa našich predstáv. Nie je taká, ako o nej snívame. Ani priebeh, ani jej koniec. To však neznamená, že nemala zmysel, a preto je vždy dôležité byť verný. Odmena a uznanie možno nikdy neprídu, ako sme chceli, no to všetko prevyšuje Božia prítomnosť, ako to ukazuje aj Mojžišov príbeh.
Autor: Ondrej Krausko
Foto: stockphotos