TOP

Zakladateľka o. z. Skutočne zdravá škola Anetta Vaculíková: Tipy ako neplytvať jedlom

Vyhadzuje sa v našej domácnosti jedlo? Ako často? Téma plytvania jedlom je environmentálny, ekonomický aj etický problém. Zatiaľ čo my pred sebou často tlačíme plné košíky, na niektorých miestach ľudia hladujú. Vedeli ste, že priemerný Slovák vyprodukuje viac ako 160 kg odpadu z potravín ročne a polovica z toho sú práve domácnosti? O téme rozumného hospodárenia s potravinami rozpráva výskumná pracovníčka v projekte FoodRUs, autorka publikácií, lektorka, ale tiež mama, ktorej záleží na zdraví ďalších generácií, Anetta Vaculíková.

Vo svete sa vyprodukuje dostatočné množstvo jedla, aby nasýtilo všetkých ľudí

Potravinový odpad má vážny dopad na životné prostredie, ekonomiku a v chudobných oblastiach stojí v protiklade s podvýživou a hladovaním mnohých ľudí. Hmotnosť celosvetovo vyprodukovaného potravinového odpadu predstavuje 1,3 miliardy ton. Vzniká naprieč celým potravinovým reťazcom, pričom vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie. Či už ide o plytvanie vzácnymi prírodnými zdrojmi, akými sú voda a pôda, alebo o znečistenie ovzdušia. Okrem devastačných environmentálnych vplyvov má potravinový odpad aj negatívne hospodárske a spoločenské dopady.

 

„Vo svete sa vyprodukuje dostatočné množstvo jedla, aby nasýtilo všetkých ľudí na svete, no až jedna tretina potravín sa nikdy nezje, zatiaľ čo každý deviaty človek hladuje alebo trpí podvýživou.“

 

Ako hospodárime na Slovensku?

Téma potravinového odpadu a strát je na Slovensku viac ako aktuálna. Ročná produkcia potravinového odpadu v SR predstavuje až 0,86 mil. ton. Sme takmer na rovnakej úrovni ako v susednom Maďarsku, ktoré má dvojnásobok populácie Slovenska. Podľa štatistík 5 obchodných reťazcov sa v roku 2016 vyhodilo až 15 tisíc ton využiteľných potravín, zatiaľ čo na Slovensku žije takmer 900 tisíc ľudí pod hranicou chudoby. Vypracovanie Národného strategického plánu predchádzania plytvaniu potravinami môže prispieť k významnému zníženiu objemu vyhodených potravín v každej fáze potravinového reťazca.

Priemerný Slovák vyprodukuje viac ako 160 kg odpadu z potravín ročne (FUSION 2016), pričom najväčší podiel, až 53 %, sa pripisuje domácnostiam.

Až 9 % slovenských domácností vyhadzuje potraviny denne, najmä ovocie a zeleninu, chlieb a varené jedlo. 

„Väčšina potravinového odpadu z domácností je spôsobená tým, že nakupujeme a varíme jedlo v nadmernom množstve, ktoré nie sme schopní spotrebovať skôr, než sa pokazí.“  

 

Zmeniť niektoré návyky

Na to, aby sme sa správali ohľaduplne k potravinovým zdrojom, netreba veľa, stačí zmeniť aspoň niektoré staré návyky a všímať si možnosti okolo nás. Každý by mal začať od seba. Napríklad správnym skladovaním potravín, rozoznávaním dátumu spotreby od dátumu minimálnej trvanlivosti, dôsledným plánovaním jedálnička alebo efektívnym spracovaním jedlých zvyškov.

 

 

Tipy ako neplytvať s jedlom:
  1. Ako a aké potraviny nakupujem?

Slovo odpad by sa s jedlom vlastne vôbec nemalo spájať. Jedlo by malo primárne slúžiť na ľudskú konzumáciu a z objektívnych dôvodov nespotrebované časti kompostovať.

 

Je múdre plánovať si svoj jedálniček. Nenakupovať hladný a v zhlukoch a v zľavách za každú cenu, len preto, že sa to oplatí. Lepšie je nakupovať viackrát za týždeň, a to v menších množstvách, ako ísť na jeden veľký nákup každé dva týždne. Často sa totiž nestihne všetko skonzumovať včas a jedlo tak skončí v koši.

 

Je dobré zaujímať sa aj o to, čo nakupujeme. Kto to vyrobil alebo dopestoval. Vytvárať si k potravinám určitý vzťah – to môže pomôcť k tomu, aby sme si jedlo viac vážili a eliminovali vyhadzovanie nevyužitých zvyškov, na ktoré sme zabudli alebo ani nemali čas ich použiť, lebo chladnička bola taká preplnená, že sme sa v nej stratili. Chce to striedmosť, otvorené oči a troška snahy na začiatku. Kým si človek urobí obraz o tom, čo kde môže nakúpiť, napríklad v bezobalovej forme. Môžeme si tiež pripraviť zásobu vlastných znovu použiteľných vreciek a nádobiek. Nechodiť len do supermarketov, ale aj na trhy a uprednostňovať lokálne a sezónne potraviny.

 

 

  1. Skladovanie potravín

Odporúčam, aby sa v chladničke a špajze určili priority. Jedlo s kratšou dobou spotreby alebo dátumom minimálnej trvanlivosti zjedzme ako prvé a skladujme vpredu, aby sme ho mali na očiach.

Nevarme príliš veľké množstvá jedál, aby sme ich dokázali skonzumovať čerstvo pripravené, ale ak nám aj ostanú zvyšky, zamrazme si ich na „horšie časy“. Zvyšky jedál bez pôvodného obalu môžeme skladovať aj v chladničke, je však potrebné ich označiť dátumom vloženia do chladničky, aby sme vedeli, dokedy ich môžeme skonzumovať. To, že budete skladovať potraviny a jedlo tak, ako sa patrí, pocíti nielen vaše zdravie, ale poteší sa aj vaša peňaženka.

Surové mäso, hydina a ryby by sa mali skladovať osobitne, aby nekontaminovali zeleninu, ovocie či mliečne výrobky – naspodku chladničky. Na všetky produkty používajte špeciálne nádobky, čím predĺžite ich čerstvosť.

Naštudujme si, ktoré ovocie či zelenina patrí alebo nepatrí do chladničky. Napríklad také paradajky tam nemajú čo hľadať, lebo takto rýchlejšie strácajú svoju chuť a vôňu. U ovocia a zeleniny je z hľadiska dlhodobého skladovania najvhodnejšie mrazenie alebo sušenie.

Vajíčka neskladujeme vo dvierkach, lebo potrebujú stabilnú teplotu, nevyberáme ich z obalu a otáčame ostrejším koncom dolu tak, aby sa nedotýkali jedno druhého.

 

Dlhším skladovaním a nadmerným spracovaním potravín klesá obsah zdraviu prospešných látok, ako sú napríklad vitamíny a fytochemikálie, takže čerstvosť a sezónnosť je nadovšetko.

 

Dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby nie sú to isté. Zbytočne tak vyhadzujeme potraviny, ktorým vlastne nič nie je, len ich minimálna trvanlivosť môže ovplyvniť niektoré vlastnosti, no nie sú závadné.

 

  1. Príprava jedla

Skonzumovať sa dá v podstate všetko, čo nezje nás a nie je jedovaté (úsmev). Predchádzajúce generácie využívali suroviny takpovediac až „do špiku kostí“. Dnes môžeme ušetriť, ale aj pomôcť planéte napríklad tým, že budeme kupovať celé mäso (napríklad kura) a porcovať si ho sami – niečo zamraziť, niečo pripraviť na čerstvo v hlavnom jedle, kosti použiť v polievke a tak ďalej. Kalerábové či reďkovkové alebo cviklové listy? Do šalátu či napríklad quichu. Alebo ak vám ostane v chladničke zelenina, na ktorú ste zabudli, spravte si moje obľúbené „hocičoto“ z obilnín, v štýle rizota – tip naň nájdete v mojom pracovnom zošite Škriatok zdravý tanier, ktorý okrem iného učí deti, ako si budovať zdravý vzťah k jedlu.

 

 

  1. Uskladnenie jedla

Aby nám suroviny robili radosť čo najdlhšie, je treba vedieť, ako s nimi v domácnosti zaobchádzať. Tieto produkty môžeme jesť celoročne aj vďaka ich správnemu skladovaniu a spracovávaniu. Správne uchovávanie potravín je dôležité najmä z hľadiska kvality, udržania výživných látok a zabráneniu šírenia baktérií.

 

Suché potraviny ako cestoviny, múky, ryža, či rôzne nápoje, konzervy alebo zaváraniny skladujeme v kredenci, špajze alebo pivnici uzavreté, mimo chemikálií, tak ako je všeobecne známe – na chladnom, suchom a tmavom mieste.

 

Sušenie je napríklad jedna z najstarších metód uchovávania jedla. Sušenie na slnku využívame najmä na huby, bylinky a ovocie. Ja osobne milujem sušené paradajky alebo slivky do vianočnej kapustnice. Nezabúdajte zavárať a fermentovať. Je to tiež spôsob, ako využiť prebytky a uskladniť si ich na „horšie časy”, ako ja volám zimné obdobie. Pretože je prirodzene chudobnejšie na pestrosť, ale takýmto prístupom si ho môžeme spestriť my sami. Mnoho tipov nájdete aj v mojej úplne prvej knižke – S Anetou a Janicou – čo na srdci, to na jazyku.

 

Pre tých, ktorých téma múdreho hospodárenia s potravinami zaujíma, odporúčame niekoľko tipov na užitočné informácie:

 

Aktivity, ktorým sa venujem a osveta

Som rodená Bratislavčanka, dnes už aj mama malej Anettky. Som zástancom zdravej a vyváženej stravy a kvalitných potravín, veľkou gurmánkou a vášnivou cestovateľkou. Milujem mestský život, ale často a rada odbieham s rodinou na našu ekologickú farmu Agrokruh.

Zdieľam myšlienky ohľadom kvalitného stravovania a udržateľného potravinového systému. Spolu s mojimi kolegami vzdelávame verejnosť a deti na školách o tom, odkiaľ jedlo pochádza, ako vzniká a ako ovplyvňuje svet, v ktorom žijeme, ale aj naše zdravie.

Pripomíname, prečo je dôležité spomaliť, obzrieť sa späť a v čom si brať príklad od našich predkov, čo je prírode a nášmu telu prirodzené a čo nie.

Založila som občianske združenie Skutočne zdravá škola o. z., ktorý je mojou najväčšou srdcovkou. Aktuálne pôsobím ako výskumná pracovníčka v projekte FoodRUs, ktorý sa venuje plytvaniu potravinami, ale aj ako lektorka varenia, som tiež autorka 4 publikácií. Vediem neformálne vzdelávacie workshopy vo firmách a na školách a tvorím recepty a rôzne kampane zamerané na udržateľnosť potravinového systému.

Riadim sa heslom „lokálne, sezónne a zdravo“.

 

Čím sa zaoberá projekt FoodRUs?

FoodRUs je projekt financovaný Európskou komisiou v rámci programu Horizont 2020, ktorý koordinuje španielsky projektový líder University of Deusto. Projekt je zameraný na tvorbu inovatívneho kolaboratívneho cirkulárneho potravinového systému s cieľom zníženia potravinového odpadu a strát v poľnohospodársko-potravinárskom reťazci. Združuje 29 partnerov naprieč celou Európou (z 10 krajín), z  ktorých 4 sú zo Slovenska a bude prebiehať od roku 2020 do roku 2024.  Tieto inovatívne riešenia umožnia a zapoja všetkých aktérov v miestnych potravinových systémoch, od poľnohospodárov až po konečných spotrebiteľov a všetkých medzi nimi, aby vytvorili alianciu zodpovedných aktérov, ktorá bude čeliť výzve straty a plytvania potravinami.

 

Komentáre