#ziveslovo 28.3.2022
Ježiš odišiel zo Samárie do Galiley. Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.
Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“
Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“
Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel.
Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije. Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“ Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i celý jeho dom.
Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.
Jn 4, 43-54
mama Jana Strežová
Viete, čo sa mi zdá zaujímavé? Poznám ľudí, ktorí stále zažívajú nejaké zázračné veci, pomodlia sa, veci sa dejú a potom tých, ktorí tvrdia, že v ich živote Boh nekoná. Žeby si Pán Boh vytipoval len nejakých obľúbencov a iní ho toľko nezaujímali? Nemyslím si. Poďme do dnešného evanjelia.
Kráľovský úradník má ťažko chorého syna. Keď sa ako matka snažím vcítiť do jeho pozície, určite by som na Ježiša naliehala a mala nejakú predstavu, ako moje dieťa uzdraví. Ale Ježiš len jednoducho hovorí, že jeho syn je uzdravený. Znie to tak obyčajne a neuveriteľne. V hlave mohli úradníkovi víriť myšlienky: „Ani sa ho nedotkol, neurobil špeciálne gesto, nič…“ Ale on uveril Ježišovmu slovu a šiel.
Myslím si, že zvlášť v tejto dobe si musíme chrániť srdce, aby sme vedeli rozpoznať Božie skutky v našich životoch a nesnažili sa všetko spochybňovať a racionálne vysvetľovať. Všimla som si, že ľudia otvorení konšpiráciám sú často plní nevery, upodozrievania, nedôverčivosti, spochybňovania. A to sa nanešťastie prejavuje aj v duchovnom živote. Nevera totiž nemusí byť len nedostatok viery, ale aj viera v „inú pravdu“. Takže my nebuďme neveriaci, ale naučme sa v jednoduchosti ako deti dôverovať a vykročiť na jeho slovo.
TIP NA DNES:
Zrieknem sa ducha nevery a požiadam Boha o srdce dieťaťa.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.