Aj náš Boh vie plakať!
Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: "Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia."
Lk 19, 41 – 44
U Lukáša Ježiš dvakrát ľútostí nad neprístupnosťou Jeruzalema. Jeho plač dosvedčuje hlbokú ľudskosť a integritu Krista: Ježiš sa pozerá na mesto, čiže vidí ho očami i mysľou, cíti v srdci nad ním ľútosť a napokon koná – aj tým, že mesto varuje. Jeho plač nie je prejavom slabosti, dôsledkom osobného ohrozenia či strachu, ale je prejavom lásky. Zrejme by plakal aj nad niektorými zábermi v našich správach. O to skôr, že varoval i nás. Slzy zdravého súcitu a bolesti, dokonca i radosti patria do našej výbavy. Veď aj náš Boh vie plakať! Lebo ak nevieme žialiť nad stratenými, treba plakať aj nad nami.
TIP NA DNES: