Dagmar Kráľová #ziveslovo

Dlhoročné dozrievanie v Pánovej škole a prijatie neplodnosti definitívne sformovali Zachariáša s Alžbetou k jednomyseľnosti. Obaja chcú svojho syna nazvať Jánom – tým, v ktorom je milosť. Preto nečudo, že aj ich život milosti sprevádzajú tie najsilnejšie emócie blízkych: radosť, údiv, ba i strach. V spoločnom živote je zrejme lepšie spieť k jednote postupne ako stavať na tej vonkajšej a čoskoro stratiť i tú. Najmä […]

U Lukáša Ježiš dvakrát ľútostí nad neprístupnosťou Jeruzalema. Jeho plač dosvedčuje hlbokú ľudskosť a integritu Krista: Ježiš sa pozerá na mesto, čiže vidí ho očami i mysľou, cíti v srdci nad ním ľútosť a napokon koná – aj tým, že mesto varuje. Jeho plač nie je prejavom slabosti, dôsledkom osobného ohrozenia či strachu, ale je prejavom lásky. Zrejme by plakal […]

Ježiš chce svojho nechápavého poslucháča prebudiť provokatívnym príbehom o boháčovi, ktorého bohatstvo sa, hoci na pohľad nič zlé a nerozumné nerobil, predsa rozplynie. Tento statkár bol bohatý nielen hmotne, ale aj na ilúzie – že si zajtra bude užívať. Zabudol, že nijaké úspory ho nemôžu zabezpečiť ani mu pridať na osobnej hodnote. Nik jeho iluzórnou sebestačnosťou nemohol […]

Čo dodať k podobenstvu, ktoré pre nás vyložil sám Ježiš? Ako každé, aj toto v sebe skrýva viac rovín. Tým rozsievačom je vlastne Ježiš sám – hovorí v ňom o tom, čo robí a ako to robí: rozsieva hojne, nikoho neukracuje, dôveruje každej pôde. Rozsieva životaschopné slovo, neporovnateľné so zrnkami perál či diamantov. Po nich by sa síce všetci zháňali […]

Prví robotníci si dojednajú dennú plácu, ďalší sú už radi, že robota vôbec je, a posledných hospodár najíma s pocitom, že všetko prepásli. Podľa Ježišových kritérií však od pracovitého Otca hospodára dostane každý toľko, aby mal obživu na celú večnosť. Áno, kým sme pri sile, vyjednávame s Bohom, čo za to. Postupne nám však veci dochádzajú, najmä ak […]

Náš Boh nie je perfekcionista. Nemalo by to platiť aj o jeho deťoch? Veď tí, čo večne žiadajú poriadok, viac pošliapu, ako zachránia. Náš Boh pracuje bez hluku, no nezlomne ako kvas. Riadi sa heslom: Nič nasilu. Nejde mu o predčasne vyčistené pole ani o najväčšie semená. Je Bohom malých vecí, ktoré dokáže robiť každý. Tých, na ktoré […]

Vyzerá to tak, že naše istoty sú neisté a cennosti strácajú na cene. Ježiš to predpovedal už pred dvetisíc rokmi. A niečo také nepoužiteľné a sporné, ako je poklad v nebi, označil za to najcennejšie. Podstatná je zrejme bezpečnosť miesta, kam svoje poklady odkladáme. No Ježiš nám neponúka nejaký sklad na dobré skutky, ale pravé zázemie, ktoré nemôže ohroziť […]

Pre nás je Ježišovou najväčšou slávou jeho vzkriesenie, život bez konca. Aj s tým, ktorý mal pred stvorením sveta a nazval ho slávou od Otca. Zrejme najväčšou Božou slávou je život sám. Každý – i ten môj! Najmä ak je integrálny: v jednote ducha, citu aj intelektu. A plodný konaním dobra. Veď už svätý Irenej povedal, že slávou Boha je […]

Najpravovernejší Ježiš miesto toho, aby svojim sklamaným učeníkom povedal: „Čelom vzad a späť do Jeruzalema,“ ide s nimi ich pomýlenou cestou, smerom nadol. Počúva ich s otvoreným srdcom. A keď zo seba vyplavia všetko sklamanie, dočistí im žalúdok aj on sám. Pravdou a oslobodzujúcimi súvislosťami. Do ozdraveného srdca im – vetu po vete – zasieva balzam Božieho slova. A vtedy v ich […]

Nie je sláva ako sláva. Tá ľudská, ktorú si denne navzájom požičiavame, a niekedy s poriadne vysokou hypotékou, sa nám nezvykne vyplácať. Ani tá, ktorú udeľujeme sami sebe – v holých predstavách. Koľko bezsenných nocí môžu obe stáť! A na konci života poriadne zahanbia. Podobne je to s honbou za ľudským svedectvom, na ktoré sa nedá celkom spoľahnúť. Božia sláva […]

Umučením Ježiša Krista večný Boh prijal do svojho trojičného života ľudské utrpenie. Navždy. Preto nás Ježiš svojím autentickým svedectvom môže viesť k tomu, aby sme sa ho učili prijímať i my. Dokonca hovorí, že odmietaním ťažkostí najviac poškodíme seba. Z jeho slov vyplýva tiež to, že naša osobná dôstojnosť by mala mať pre nás väčšiu hodnotu ako celý […]

Podľa Ježiša nebude odpustené iba tomu, kto sa postaví proti Duchu Svätému. Ako? Tak, že v chudobných, utláčaných a hľadajúcich zahasí rodiacu sa nádej, ktorú Ježišove slová prebrali k životu. Práve delegácia z Jeruzalema to vzala útokom. Podsúvala ľudu lepkavú myšlienku, že Ježiš robí všetko pomocou diabla a z jeho spásy aj tak nič nebude. Chráňme sa rozdeleného vnútra vplyvom podstrčených […]