Ak chcem dobré ovocie, potrebujem mať v skrytosti dobrý prameň, z ktorého čerpám
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno.
Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.
Čo ma oslovujete: ‚Pane, Pane,‘ keď nerobíte, čo hovorím?
Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. Podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený.
Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človekovi, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko.“
Lk 6, 43-49
Keby som mal dať tomuto evanjeliu názov, volalo by sa Skrytosť. Prečo práve toto slovo? No preto, lebo aj korene stromu, o ktorom Ježiš hovorí, sú skryté – no práve ony môžu za to, aké ovocie strom prinesie. Akoby práve veci, ktoré sú skryté a z ktorých čerpáme, boli tie, ktoré stoja za naším ovocím. Čo to znamená pre nás? Čerpať z dobrých vecí. Ak sledujem filmy plné násilia či nemravností, nemôžem čakať, že moje vnútro bude v poriadku. Alebo ak prežívam neustále napätie či únavu, nemôžem čakať, že budem plný pokoja a nadšenia. Z čoho čerpám ja? Ak chcem dobré ovocie, potrebujem mať v skrytosti dobrý prameň, z ktorého čerpám.
MODLITBA: