Ako sa Boh stal človekom, tak prostredníctvom Eucharistie ostáva na zemi, ostáva v nás a my v ňom
Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli.
Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“
Jn 6, 51-58
Koľkí už zapochybovali o Eucharistii, či to nie je len kúsok chleba a vína… Očami viery možno síce vidieť a cítiť Ježiša prítomného v Eucharistii, no jasným jazykom hovoria aj početné eucharistické zázraky. Jedno majú spoločné: zakaždým, keď sa hostia stala svalom, bol to srdcový sval. Aké nádherné a hlboké uistenie, Ježišu! Dávaš nám za pokrm, pod rúškom vonkajšieho zdania chleba a vína, svoje prebodnuté srdce a predrahú krv. V tebe je život, v tebe je večnosť. A ako si sa ty, Boh, stal človekom, tak prostredníctvom Eucharistie ostávaš na zemi, ostávaš v nás a my v tebe. V tebe máme nádej vzkriesenia, nádej večného života.
MODLITBA: