Bez hlasu prorokov by nám hrozilo zmýšľanie farizejov
Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: "Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší; bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
Mt 23, 1 – 12
Predtým ako Ježiš zomrie, je v stati predstavený ako Boží muž – prorok Jeremiáš, ktorý celý život miloval svoj národ a horlil za Pána a jeho Zákon. Vieme však, ako sa jeho príbeh končí. Ľud ho odsúdil na smrť. Paralela? Možno. Napriek tomu v Jeremiášovi ani v Ježišovi nezvíťazí nenávisť. Prorok zakúsi bezradnosť svojej lásky voči ľudu podobne ako Ježiš. Slová a skutky prorokov vždy vyvolávali zdravé napätie, aby napokon zostali „bezradní pred svojím ľudom“. Proroci sú ako soľ v rane. Bez ich hlasu hrozí ľudu myslenie zákonníkov a farizejov. Ktovie, keby Ježiš nepoužíval prorocký štýl, možno by na kríži neskončil…
TIP NA DNES: