Boh dopúšťa odmietnutie Mesiáša, ale práve skrze toto odmietnutie uskutočňuje spásu

Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne.
Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘
Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili.
Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“
Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.‘?
Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“
Lk 10, 17-24
Izrael – vyvolený národ, s ktorým Boh uzavrel zmluvu, bol nositeľom mnohých prisľúbení. Tým najväčším bol práve príchod Mesiáša – Spasiteľa. Aké vážne sú slová Ježiša, ktorý konštatuje, že vyvolený národ neprijíma jeho príchod – nechce pripustiť, že je Mesiáš, skutočný Boží Syn. Izrael má o Mesiášovi svoju predstavu a Ježiš so svojou Božskou náukou do týchto predstáv nezapadá. Boh dopúšťa odmietnutie Mesiáša, ale práve skrze toto odmietnutie uskutočňuje spásu. Je to paradox kríža, ktorý sa stáva zdrojom života. V Božom pláne bola Cirkev, nové spoločenstvo Kristovho ľudu, ktorý prináša Krista do každého kúta sveta.
MODLITBA: