Boh miluje aj nehodného človeka
Ježiš vstal a odišiel do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.
Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám.
Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“
On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“
A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.
Mk 7, 24-30
Nie sme hodní. Áno, nik z nás nie je hoden Božej milosti. No Boh, ktorý je Láska sama, ponára našu nehodnosť do svojho milosrdenstva. Ako veľmi sa zmilúva, vidiac nás nehodných prosiť. Prosiť za seba aj za iných. Za blížneho, ktorý nech je v očiach sveta akokoľvek nehodný, Boh ho aj skrz naše prosby ponára do svojho milosrdenstva. A miluje. Miluje aj nehodného človeka. Stvoril nás na svoj obraz a tak, ako zomrel on za nás, za naše hriechy, volá nás v sebe zomierať za iných. Za ich zlyhania. Obetovať čas a námahu za ich spásu. Prosiť o milosť bez ohľadu na to, ako nehodní by jej boli oni alebo my.
TIP NA DNES: