Božia prítomnosť a útecha nám pomáhajú prežiť
Ježiš išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta.
Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“
Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke.
Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“ A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.
Lk 7, 11 – 17
Zlé veci sa stávajú aj dobrým ľuďom. Rany osudu pribúdajú. Osamelá žena, ktorej zomrie jediný syn. Od tejto chvíle bez rodiny a vydaná napospas krutému osudu vo svete, kde sa každý zaujíma iba o seba. Príbeh o naimskom mládencovi sa môže stať komukoľvek. Nevieme, či raz nebudeme opustení a osamelí. Pre mnohých je táto predstava čistým zúfalstvom. Napriek tomu sa to mnohým stáva. Zostávajú opustení v tomto svete. Bezmocnosť a samota. Ježiš tejto úbohej matke hovorí: „Neplač!“ Prejavuje súcit a vráti život synovi. Božia prítomnosť a jeho útecha sú niekedy tým jediným, čo pomáha prežiť.
TIP NA DNES: