Buďme nositeľmi pokoja
Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!
Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.
Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!
Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu.
Neprechádzajte z domu do domu!
A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘“
Lk 10, 1 – 9
Ako baránky medzi vlkmi – teda s vedomím, že to nebude bezstarostný „výlet“. V jednoduchosti, odkázanosti na Boha a jeho starostlivosť. Ako nositelia pokoja do každého domu bez rozdielu. Ako vďační hostia, ktorí bez predsudkov prijímajú domáci pokrm – teda i kultúru daného domu. Ako tí, ktorí slúžia a liečia diery chýbajúcej lásky pozvaním do Božieho kráľovstva už tu na zemi. Poslaní po dvoch, nie osamote. Poslaní po dvoch v povolaní manželstva či spoločenstva, do ktorého patríme v inom povolaní. S vierou v toho, ktorý posiela a predchádza nás vo svojich plánoch. Potrebujeme na našu púť ešte niečo?
TIP NA DNES: