Buďme pomalí v súdoch a rýchli v milovaní
Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“
Mk 3, 20-21
V tomto evanjeliu sa spomínajú príbuzní, ktorí pravdepodobne prežívajú starosť, či skôr hanbu za ich rodinného príslušníka. Možno ich trápilo vlastné presvedčenie, alebo práve to, čo si o ich rodine myslia tí druhí. Koľkokrát v našich rodinách čelíme podobným situáciám? „Snáď tá puberta čím skôr prejde.; Urobil si mi hanbu na verejnosti! ; Čo som ti hovorila?! ; Čo si o mne pomyslia kolegovia?; Musíš sa tak predvádzať?; Svetuškár.“… Niekedy sme rýchli v súdoch a konaní, no pomalí v milovaní, či v hľadaní pravdy. A keď sa staviame za vieru, môžeme byť pre svet bláznom, či dokonca fanatikom. Na koho stranu sa staviame najskôr? Aké sú motívy môjho konania?
MODLITBA: