Ak sa v živote dostaneme do nepriaznivej situácie, často môžeme reagovať iba podľa toho, čo vidíme
Ak sa v živote dostaneme do nepriaznivej situácie, často môžeme reagovať iba podľa toho, čo vidíme. Zachariáš s tým mal tiež problém. V príbehu o niečo skôr, anjel zvestuje, že sa mu narodí syn, ktorému dajú meno Ján. Zachariáš kvôli neplodnosti vo vysokom veku pochyboval a pre nevieru onemel. Možno bol čas, keď nemohol rozprávať, potrebný. Dal priestor na […]
Dovoľ jeho slovu, aby ťa preniklo pokojom
Učeníci boli zo strachu skrytí za zatvorenými dverami. Aký šok musel byť, že sa cez ne niekto dostal dnu. A možno práve preto, im Ježiš až dvakrát hovorí: Pokoj vám! Necítiš sa niekedy podobne ako učeníci? Strach nás dokáže paralyzovať tak, že sa zamkneme v izbe dúfajúc, že strach odíde sám alebo snáď vykročí niekto iný. […]
Čím sa sýtime najviac?
Čím sa sýtime najviac? Ako Božím kráľovským deťom nám patrí ten najlepší podiel. Len nie vždy sa preň rozhodujeme. Niekedy si ráno pospíme o niečo dlhšie, než by sme sa modlili a čítali Božie slovo. Po škole, či po práci potrebujeme vypnúť hlavu a rozptýliť sa časom na telefóne; zahltiť sa prácou, aby sme udusili pocity, ktoré nemôžeme […]
Ako by si nazval Boha dnes?
Aj pre nás dnes zaznieva otázka: „Kto je (pre mňa) Ježiš?“ Skrze dlhú históriu rozlišujeme mnohé mená, ktorými sa Boh dal poznať svojmu ľudu. Božie mená vždy vyjadrovali charakter, určitý aspekt Boha, ale aj vzťah ku človeku. Stretávame sa s intímnymi osloveniami od Abba – Ocko cez Emmanuel – Boh s nami; aj s opismi ako sú […]
Modlime sa Otče náš s obnovenou dôverou!
Zopár slov a toľko bohatstva na zamyslenie. Úvod modlitby „Otče náš“ nás privádza do vzťahu a uvedomenia, že sme deti, ktoré majú živého Otca. Pripomína nám prirodzenosť uctievania. Je len na nás či to bude práca, peniaze, ľudia, či sám stvoriteľ. Túžime ho osláviť, žiť jeho vôľu a sťahovať realitu neba na zem, aby kraľoval a zjavoval […]
Buďme pomalí v súdoch a rýchli v milovaní
V tomto evanjeliu sa spomínajú príbuzní, ktorí pravdepodobne prežívajú starosť, či skôr hanbu za ich rodinného príslušníka. Možno ich trápilo vlastné presvedčenie, alebo práve to, čo si o ich rodine myslia tí druhí. Koľkokrát v našich rodinách čelíme podobným situáciám? „Snáď tá puberta čím skôr prejde.; Urobil si mi hanbu na verejnosti! ; Čo som ti hovorila?! ; Čo […]