Čím živíme svoje myšlienky, slová a skutky?
V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.
Lk 6, 12 – 19
Dnes nás môžu hneď na prvý pohľad zaujať dve situácie. Najprv vážne vymenovanie vyvolených apoštolov, potom výjav, v ktorom Ježiš učí a uzdravuje. Tento druhý výjav dokonca uzatvára veľkolepé konštatovanie, že z Ježiša „vychádzala sila a uzdravovala všetkých“. Ale keď sa dostaneme až na koniec state, pochopíme, že kľúčové slová nenápadne stoja hneď na začiatku, totiž že Ježiš pred všetkými udalosťami dňa zotrvával v modlitbe s Bohom. Z tohto dôverného vzťahu s Otcom hneď ráno vyvierajú všetky Ježišove rozhodnutia, poučné slová aj zázračné skutky milosrdnej lásky. Čím živíme svoje myšlienky, slová a skutky my?
TIP NA DNES: