Čo máme alebo budeme mať z toho, že veríme v Boha?
Peter povedal Ježišovi: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“
Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.“
Mt 19, 27 – 29
Hlúpa otázka Petra: „Čo z toho budeme mať?“ Ako keby sme zo všetkého museli mať nejaký zisk, prínos, či úspech… Je to naše zakliate zameranie sa na „mať“! No napokon, tak sme boli stvorení: Boh nám daroval ostatné stvorenie, aby sme ho rozumne užívali, sme nutne k nemu „priviazaní“ a je nám prirodzené vytvárať vlastnícke vzťahy rozličného druhu. A aj keby sme sa múdro zamerali na „byť“ aj tak budeme smerovať k „viac mať bytie“ – v kvalite či kvantite. Petrova otázka preto nie je až taká hlúpa, je ľudsky prirodzená, a to aj v náboženstve, vo vzťahu k Bohu: „Čo mám alebo budem mať z toho, že som v teba uveril?“
TIP NA DNES: