S akým úmyslom dávame svoje milodary iným?
Dvojdrachma bola daň na chod a prevádzku chrámu, ktorú musel ročne platiť každý Žid. Táto povinnosť bola opradená aj duchovnými nádejami. Filón Alexandrijský hovorí, že ľudia „prinášajú dary s očakávaním, že peniaze im prinesú oslobodenie z otroctva alebo uzdravenie z choroby a úplne zabezpečia radosť zo slobody a tiež ich celkom ochránia pred nebezpečenstvom.“ (De specialibus legibus 1,77) Ježiš Petrovi zjavuje, […]
Čo máme alebo budeme mať z toho, že veríme v Boha?
Hlúpa otázka Petra: „Čo z toho budeme mať?“ Ako keby sme zo všetkého museli mať nejaký zisk, prínos, či úspech… Je to naše zakliate zameranie sa na „mať“! No napokon, tak sme boli stvorení: Boh nám daroval ostatné stvorenie, aby sme ho rozumne užívali, sme nutne k nemu „priviazaní“ a je nám prirodzené vytvárať vlastnícke vzťahy rozličného druhu. […]
Božie kráľovstvo znamená výbuch nádeje a útechy pre človeka
Božie kráľovstvo znamená výbuch nádeje a útechy pre človeka. Chorí sa rýchlo a nenávratne uzdravujú, mŕtvi sa vracajú do života, malomocní – a teda sociálne vylúčení – sú znova začlenení do vzťahov lásky, zlí duchovia opúšťajú s veľkým krikom svoju korisť, v ktorej sa rozmohne nevídaný pokoj… Zázračná zmena situácie človeka nielen k lepšiemu, ale celostne dobrému! Toto so sebou […]
Nenechajme sa zaslepiť predsudkami a zahľadenosťou do seba
Je veľmi príjemné počuť Ježišove slová: „nik mi ich nevytrhne z ruky“… Hovorí ich s božskou autoritou a potvrdzuje to aj uistením, že jeho ovečky sú vlastne Otcove a ten je „väčší od všetkých“, a teda mu ich nikto nemôže vytrhnúť z ruky. Otec je najmocnejší zo všetkých! Ako Otcova a Synova ovečka patrím aj ja Bohu a tak som nevytrhnuteľný z jeho ruky! […]
Verím tomu, že Ježiš je naozaj Boží Syn?
Ježiš bol neusvedčiteľný zo zla. Nič zlé mu nevedeli dokázať. Zadrapli sa len do jeho slov o sebe, že povedal „Som Boží Syn!“ Súdili ho teda za jeho identitu. Tá je naozaj ostrou „hranou“, alebo „skalou úrazu“ a „kameňom pohoršenia“, na ktorej si niektorí vybudujú nový život a iní ho stratia, lebo „neuverili v meno jednorodeného Božieho Syna.“ Áno, […]
Nemusíme sa modliť veľa. Dôležitejšia je dôvera v Otca
Kvantita slov, hromadenie, opakovanie, vynaliezavosť vo formách a spôsoboch modlitieb nie sú účinným princípom modlitby. Sú vedľajšou vecou. A vedú k mylnej a pyšnej domýšľavosti, že „zásluhou“ formy a metódy, kvantity či kvality vypovedaného vieme my ľudia akoby „primäť“ Boha konať. Teda, že sme to my ako spúšťač dobra, my ako princíp fungovania dobra, my ako „bohovia“… To je modlitba […]
Boží zákon má prednosť pred ľudskými obyčajmi
V našej Cirkvi sa stretávame pomerne často s ľpením na „obyčajoch otcov“ a tichom odsúvaní Božích príkazov niekde do pozadia. Obyčaje otcov sú tradície, zvyky, ľudské normy, jednoducho vyjadrené: „tak sa to vždy robilo“… Ježišovi nejde o negáciu „obyčajov otcov“, ale o to, že ak vedú alebo sa dostávajú v žitej praxi niekedy do rozporu s „Božími obyčajmi“, tak majú prednosť tie […]
Koho vôľa je pre nás dôležitejšia? Naša alebo tá Božia?
Dnes čítame jeden z úryvkov z evanjelií, kde je Božia vôľa vyjadrená pozitívne, pohotovo a radikálne. Malomocný robí najprv pred touto absolútne slobodnou Vôľou úkony a slová pokory: padne až na tvár a pokorne povie, „ak chceš, môžeš“. Nemanipuluje Boha podľa svoje vôle, nesnaží sa dotlačiť Boha do naplnenia svojej vysnívanej túžby. Je slobodný od svojej prosby, svojej vôle. […]