Darujme Ježišovi svoju pozornosť a robme aj obyčajné veci z lásky k nemu
V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“
On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.
Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila?
A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.
Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“
Mt 18, 1-5. 10. 12-14
Dnes nám Ježiš dáva za príklad dieťa. Kto má doma malé deti vie, že dávajú človeku riadne zabrať, ale vedia nás toho veľa naučiť. Napríklad radosti z maličkostí alebo životu v prítomnom okamihu. Nám dospelým to ide veľmi ťažko. Stále riešime čo nás čaká, čo ešte musíme vyriešiť a krása prítomného okamihu nám uteká pomedzi prsty. Ježiš na nás čaká tu a teraz, v každej chvíli. Čaká na naše zastavenie. Túži po našej pozornosti pomedzi starosti bežných dní. Skúsme mu darovať našu pozornosť a užívať si to, čo práve robíme, myslieť chvíľu na neho, povedať krátku modlitbu. Aby sme každú, aj najobyčajnejšiu činnosť robili z lásky pre Ježiša.
MODLITBA: