Je smutné byť veriacim bez radosti
Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: "Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí. A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku." Ježiš im povedal: "Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc? Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: "Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba"? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite."
Mk 12, 18 – 27
Saduceji mali sústavu presných náuk, ktoré každým dňom viac pritvrdzovali. Muži bez viery, bez zákona, zviazaní náukou, ktorá sa zároveň stávala príčinou kazuistického postoja: Táto žena, ktorá sa vydala sedemkrát, bude v nebi manželkou všetkých siedmich? Táto kazuistika predstavuje ich čierno-biely svet – abstraktný a bez lásky, bez viery a nádeje, bez dôvery, svet bez Boha. A keďže ich srdce skamenelo, neboli schopní radovať sa z viery v Boha! Je smutné byť veriacim človekom bez radosti. A radosť chýba vtedy, keď niet viery, nádeje, zákona, ale zostanú iba nariadenia a chlad doktrín.
TIP NA DNES: