Ježiš chce pre nás dôverný vzťah s Otcom

Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.
Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.
Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.
Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený.
Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe.“
Jn 17, 1-11a
Predstavme si ako Ježiš vyslovuje túto modlitbu. Cestou z večeradla do Getsemanskej záhrady dvíha oči k nebu a hovorí s Otcom. Vie, čo ho čaká. Vie, že nadišla hodina, že už o chvíľu bude zradený, zajatý, opustený, odsúdený a ukrižovaný. V takejto chvíli sa modlí za tých, ktorých miluje. Modlí sa aj za nás. Ježiš dobre pozná, aké nástrahy čakajú Božie deti vo svete. A preto prosí Otca, aby ich chránil. Ale nielen to. Prosí, aby tým, ktorí mu boli daní, daroval to, čo má on s ním – hlboký dôverný vzťah plný lásky a jednoty. Tento vzťah nie je vzdialený ideál. Je to reálny život, do ktorého sme pozvaní. Život, po ktorom Ježiš túži, aby sme mali.
MODLITBA: