Ježiš nás neporovnáva, je plný žičlivosti
Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: "Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?" Ježiš im povedal: "Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov."
Mk 2, 18 – 22
Sú také celoživotné ochudobnenia (čo sme nedostali, čo nám nedopriali, čoho sme sa museli vzdať), ktoré si so sebou nesieme ako bremeno, a možno práve tie nás nútia pozerať sa na svet optikou porovnávania. Robíme to často, ako keby sme nevedeli, že každý vzťah, ktorý sa začína porovnávaním, čaká dlhá a strastiplná cesta. A nie vždy úspešná. Ešte šťastie, že to nerobí aj Ježiš. Len tá predstava, že by ma porovnával s Matkou Teréziou alebo svätým Františkom… to by bol teda riadny debakel. Pre Ježiša je každý muž či žena, starec či dieťa originál, jedinečný a neopakovateľný skvost. Ježiš neporovnáva, je plný žičlivosti.
TIP NA DNES: