Ježiš nás pozýva k životu, ktorý sa nespolieha na plné stodoly, ale na nebeského Otca
Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“
On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“
A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“
A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: ‚Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘
Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?‘
Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“
Lk 12, 13-21
Svet a spoločnosť nám často podsúvajú myšlienku, že čím viac máme, tým viac sme v bezpečí.
Ježiš do tohto spôsobu uvažovania prináša iný pohľad. Rozpráva podobenstvo o človeku, ktorý mal z pohľadu sveta všetko. Bohatú úrodu, veľké stodoly, premyslený plán na pohodlný život. Ale zabudol na Boha.
Koľko plánov máme aj my. Koľko vecí chceme vlastniť, ovládať, udržať si. Ale čo z toho zostane, keď prídeme o to najpodstatnejšie o náš vzťah k Bohu? Práve ten nás robí skutočne bohatými. Ježiš nás pozýva k životu, ktorý sa nespolieha na plné stodoly, ale na nebeského Otca.
K životu, v ktorom vieme, že skutočné bohatstvo sa neráta na účtoch, ale v nebi.
MODLITBA: