Ježiš nezábuda na naše potreby
V tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: "Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka." Jeho učeníci mu odvetili: "Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?" Opýtal sa ich: "Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: "Sedem." Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.
Mk 8, 1 – 10
Pán Ježiš vyučuje tri dni asi štyritisíc ľudí. To, čo bolo preňho dôležité, bolo vyučovať a svedčiť o Bohu. Ako Boží Syn však nezabúda ani na potreby ľudí. Keď bol na púšti pokúšaný premeniť kameň na chlieb, odohnal od seba pokušiteľa. Teraz však z pár chlebov a rybičiek neváha nakŕmiť veľký zástup. Zjavuje tak ľuďom, že on je Boh. Farizeji to nechcú prijať a pýtajú znamenia, ako keby už toľké uzdravenia a aj samotné rozmnoženie jedla nebolo samo osebe znamením. „Neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal“ (Lk 16, 31). Napriek tomu si Ježiš plní svoju božskú úlohu vyučovať, uzdravovať a starať sa o ľudí. Záleží mu na každom jednom z nás.
TIP NA DNES: