Ježiš nosí meno, na ktoré sa zohne každé koleno na nebi, na zemi i v podsvetí
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.
Mk 9, 2-10
Kým je pre mňa Ježiš? Áno, Ježiš je dôverným priateľom, je osobným Bohom. V dnešnom úryvku však mierime omnoho vyššie – sme svedkami, ako jeho vznešenosť, jeho božská veleba, ohromuje Petra tak, že v srdci cíti strach. Dar bázne voči Bohu, na ktorý svet zabúda, má svoje miesto medzi ostatnými darmi Ducha Svätého. Boh, prítomný v našom dni, je Bohom osobných rozhovorov, no je tiež Bohom hodným najvyššej úcty. Ježiš predsa nosí meno, na ktoré sa zohne každé koleno na nebi, na zemi i v podsvetí – tak to bolo, tak to je a tak to bude na veky vekov.
TIP NA DNES: