Ježiš sa nenechal emóciou ovládnuť
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“
Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“
Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“
Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.
Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.
Jn 2, 13-25
Emócie, a nielen tie pozitívne, patria k ľudskej prirodzenosti. Aj Boží Syn cez ne prežíval a vyjadroval svoj vzťah k Otcovi. Dokonca aj cez hnev, ktorý uňho nie je prejavom nenávisti, ale lásky. A to Ježiš nezostáva iba pri pocite: bič, krik a prevracanie stolov sa nemohlo diať s tichou nehou. V našej rozmaznanej civilizácii takéto postoje celkom vymizli. Zla však neubudlo, len ho zakrývame sladkou nevšímavosťou. Ježiš sa nenechal emóciou ovládnuť. To sa stáva nám, ak robíme z domu modlitby – našej duše i z chrámu – tržnicu, miesto roztržitosti a vyjednávania si našich záujmov namiesto oslavy Boha a hľadania jeho vôle.
TIP NA DNES: