Ježiš si od nás pýta úplne všetko
Ako Ježiš a jeho učeníci šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“
Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
Inému vravel: „Poď za mnou!“
On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“
Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“
Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“
Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
Lk 9, 57-62
Už ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo nám tak veľmi chutia nezdravé veci a na tie zdravé si musíme privyknúť a veľakrát sa pre ne prosto rozhodnúť, lebo vieme, že sú pre nás prospešné? Všimli ste si, že veci, ktoré získame ľahko, pre nás nemajú veľkú cenu a tie, ktoré si vydrieme a veľa pre ne musíme obetovať, majú pre nás neporovnateľne iný význam? Porodiť dieťa, vyštudovať školu či vyliezť na vysoký končiar sú výzvy, ale stoja za to! Tak nejako je to s našou vierou…
Vieru môžem brať ako malý bonus k môjmu životu, veď požehnanie sa zíde, a taktiež taká sv. omša na Vianoce má svoje čaro. No ja si chcem život držať vo svojich rukách. Ale Pán Ježiš prichádza a pýta si od nás úplne všetko. Na prvý pohľad to vyzerá priam kruto, veď Ježiš nedovolil človeku z tejto state ani sa rozlúčiť s rodinou. Pravda je však taká, že keď spoznáme silu jeho lásky, veľkosť jeho dobroty a milosti, už si nechceme nič držať pre seba a žiadna obeta nie je priveľká. Lebo „viem, komu som uveril“, ako hovorí apoštol Pavol.
Známy kazateľ hovorí, že bez perspektívy večnosti hlúpneme. Nedovoľme, aby nás niekto alebo niečo zviedlo k tomu, že stratíme pohľad z toho podstatného a začneme sa túlať.
TIP NA DNES: