Keď je Ježiš s nami, aj uprostred búrky nachádzame pokoj
Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.
Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.
Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.
Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“
On povedal: „Poď!“
Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“
Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“
Mt 14, 22-33
Ježiš poslal učeníkov na člne samých, keď sa zvečerilo. Vo svojom živote som už zažil noc na mori v malej loďke; všade bola tma a v tej temnote mohli mocné sily v okamihu rozdrviť loď. Neustále som sa cítil neistý. Presne taký je život vo svete bez viery. Ježiš sa zjavil a zavolal na Petra, aby k nemu prišiel uprostred búrky. Peter sa o to pokúsil, ale jeho strach premohol jeho vieru. Presne taká je viera bez spojenia s Bohom. Potom Ježiš vstúpil do lode a búrka aj strach ustúpili. Presne taká je viera s Božou prítomnosťou. Čo sa deje, keď čelíme desivej situácii? Zachováme si pokoj, pretože vieme, že Boh je s nami?
MODLITBA: