Koho vôľa je pre nás dôležitejšia? Naša alebo tá Božia?
Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, zjavil sa muž plný malomocenstva. Len čo zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“
On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A malomocenstvo z neho hneď zmizlo.
A prikázal mu, že o tom nesmie nikomu hovoriť, ale: „Choď,“ povedal, „ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“
No zvesť o ňom sa tým väčšmi šírila a schádzali sa veľké zástupy, aby ho počuli a dali sa uzdraviť zo svojich chorôb. On sa však utiahol na púšť a modlil sa.
Lk 5, 12 – 16
Dnes čítame jeden z úryvkov z evanjelií, kde je Božia vôľa vyjadrená pozitívne, pohotovo a radikálne. Malomocný robí najprv pred touto absolútne slobodnou Vôľou úkony a slová pokory: padne až na tvár a pokorne povie, „ak chceš, môžeš“. Nemanipuluje Boha podľa svoje vôle, nesnaží sa dotlačiť Boha do naplnenia svojej vysnívanej túžby. Je slobodný od svojej prosby, svojej vôle. Takáto od seba slobodná pokora, zdá sa, dosiahne rýchle vyslyšanie a pritom nemusí. Podobnú pokoru mal aj kajúci Dismas na kríži a tiež super rýchlo obdržal raj, akoby „skoro za nič“… „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva svoju milosť.“
TIP NA DNES: