Komu som povolaný byť blížnym?
Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“
Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“
On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“
Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“
Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“
Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej.
No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘
Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“
On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“
A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“
Lk 10, 25 – 37
Rodí sa vo mne otázka: „Kto je môj blížny?“ Inými slovami: „Komu som povinný pomáhať?“ Ježiš odpovedá príbehom s inak postavenou otázkou: „Kto bol blížnym umierajúcemu človeku?“ Alebo inak: „Kto mu pomohol, kto sa ukázal ako skutočný blížny?“ Príbeh o milosrdnom Samaritánovi naznačuje, že kňaz i levita, ktorí obišli núdzneho človeka, vracajúc sa práve z Jeruzalema, pravdepodobne slúžili v chráme. Napriek tomu odišli z chrámu s nepremeneným srdcom. Samaritán leje na rany človeka olej a víno, látky, ktoré sa tiež používali v chráme na obetu. Samaritán ich vylieva na oltár chrámu ľudského tela.
TIP NA DNES: