Naozaj zachovávame Ježišovo slovo?
Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky." Židia mu povedali: "Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: "Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky." Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?" Ježiš odpovedal: "Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: "On je náš Boh," a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa." Židia mu vraveli: "Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?" Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som." Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.
Jn 8, 51 – 59
Grécki filozofi Platón i Aristoteles mali problém – náboženstvo im tvrdilo, že je mnoho bohov, rozum im vravel, že musí byť jeden počiatok, najvyššie dobro, prvý hýbateľ. Židia tento problém nemali. Rozum aj náboženstvo im hovorili to isté – Boh je len jeden. „Ja som, ktorý som,“ zaznelo z horiaceho kra (Ex 3, 14). A dnes zaznieva to isté z Ježišových úst. Ježiš provokuje veriacich Židov a provokuje aj nás. Radšej by sme s ním polemizovali a filozofovali, ako zachovávali jeho slovo. A Ježiš? Ježiš sa dokonca ukrýva v chráme pred tými, ktorí berú do rúk kamene. Prečo to robí? Aký nám dáva príklad?
TIP NA DNES: