Nebojme sa toho, ak uprednostníme v našom dni Boha a jeho volanie
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.
Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel.
Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘
Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
Mt 22, 1-14
V dnešnej dobe máme radi veci vo svojich rukách, máme rozplánované naše dni, kedy a s kým sa stretneme, kedy si dáme obed, kedy ideme na dovolenku, skrátka aby sme využili každú sekundu naplno. No je možné, že naše prílišné plánovanie nás môže zväzovať. Boh nás volá, pripravuje nám hostinu, no my na neho nemáme čas, snažíme sa ho vtesnať do nášho kalendára. Chceme byť ním použití, ale len keď máme voľno, keď sa nám dá. V dnešnom svete je ťažké uprostred zhonu odpovedať na Božie volanie. Nebojme sa toho, ak uprednostníme v našom dni Boha a jeho volanie, všetko ostatné sa nám podarí oveľa lepšie, než by sme sa o to snažili vlastnými silami.
MODLITBA: