Nejde o to kam pôjdeme, ale o to kto s nami kráča
Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“
Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete – a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.
Mk 1, 14-20
Ako? Prečo? Kedy? Myslím si, že toto je len malá ukážka otázok, ktoré by som mal ja, keby sa tak ako apoštoli z dnešného evanjelia stretnem s Ježišom a on ma povolá: „Poďte za mnou“. Oni nemajú žiadne otázky, ale evanjelium hovorí, že zanechali siete a išli za ním. Koľko otázok máme my, keď nás Boh do niečoho volá? Jeho volanie odzbrojíme našimi otáznikmi. Bojíme sa toho čo bude keď dáme svoje ÁNO, bojíme sa kam pôjdeme, alebo kde nás zavedie tá služba, do ktorej sme vstúpili. Apoštoli nevedeli odpovede na tieto otázky, ale čo vedeli bolo, že s nimi kráča Ježiš a to ako odpoveď úplne stačilo. Nejde o to kam pôjdeme, ale o to kto s nami kráča.
TIP NA DNES: