Niekedy nám aj pohár vody podaný inému z lásky, otvorí oči
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“
Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“
Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.
Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“
Jn 14, 21-26
Koľko raz v živote tápeme, hľadáme odpovede či istotu v rozhodnutiach. No príliš často sa pritom zakuklíme do seba a nemáme svetlo. V centre našej sebastrednej lásky je len prázdno. Ježiš nám však ukazuje východisko: Kto miluje mňa… zjavím mu seba samého. Aký upokojujúci prísľub, i realita! Kľúčom je vyjsť zo seba, prekonať bludný kruh sebalásky a otvoriť sa vzťahu k Bohu a k blížnym. Konkrétna láska otvára dvere pre svetlo, otvára dvere Bohu v našom vnútri. A ten, u koho si Boh – Trojica urobí príbytok, už nežije vo tme, ale vidí, chápe, rozlišuje v pokoji. Niekedy nám aj pohár vody podaný inému z lásky, otvorí oči.
MODLITBA: