O čo viac sa ma zastane Boh, ak sa ma vie zastať človek?
Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel.
No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“
A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?
Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
Lk 18, 1-8
Veľmi obdivujem ľudí, ktorí sa roky verne modlia za okolnosti, situácie, potreby… – svoje či iných ľudí. Ja to tak neviem. Poznám ľudí, ktorí sú aj hodiny na kolenách a prihovárajú sa u Boha za všetko, čo im je položené na srdce. Keď však vidím, ako im dobrý Boh odpovedá, čo všetko sa deje v životoch ľudí, za ktorých sa modlia, alebo ako sa menia situácie, za ktoré prosia, moja viera je mnohokrát extrémne povzbudená nevzdávať sa. „Zahryznúť“ sa a nepustiť, pokiaľ neuvidím Božiu dobrotu. Nevzdávať sa, tak ako žena v dnešnom evanjeliu. O čo viac sa ma zastane Boh, ak sa ma vie zastať človek?
TIP NA DNES: