Oblečme si Božiu výzbroj
Potom Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto kam sa sám chystal ísť. A povedal im: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: "Pokoj tomuto domu! Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom a povedzte im: "Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo."
Lk 10, 1 – 9
Ježiš nás posiela ako baránkov medzi vlkov, posiela nás za našimi nepriateľmi a zdôrazňuje, aby sme si so sebou nič nebrali. To znie ako dosť náročná úloha. Keď sa však naučíme kráčať s dôverou v Božiu moc, naozaj nám nič iné nebude treba. Budeme schopní prinášať pokoj do hádok, radosť do beznádeje a uzdravenie medzi chorých. To všetko cez nás Boh môže vykonať a nepotrebujeme na to žiadne ľudské pomôcky. Potrebujeme si len obliecť Božiu výzbroj. Poznáme ju?
TIP NA DNES: