Odmietaním Božieho slova ubližujeme sami sebe
K Ježišovi prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť.“ On im povedal: „Choďte a povedzte tej líške: ‚Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.‘
Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.
Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.‘“
Lk 13, 31-35
Dnešné Ježišove slová sú sondou do Božieho srdca, ktoré túži zhromaždiť svoje deti. Nestretávame iba náboženského vodcu, ale skutočného Otca. Ukazuje ostrý kontrast medzi nepriateľským chovaním Jeruzalemčanov, ktorí nedokážu prijať posolstvo, a Otcom, ktorý chce uchrániť svojich a vziať ich pod svoje krídla.
Prečo je v nás toľko vzdoru? Prečo je nám vždy bližšia rebélia? Nenazdávajme sa, že sme odlišní len preto, že nesieme meno kresťania. V ozvene počujem výzvu žalmistu: „Daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.“
Boh nechce proti nám bojovať. Vie, že odmietaním jeho Slova ubližujeme len sami sebe.
TIP NA DNES: