Osláv dnes seba, Pane, v mojej maličkosti
V tom čase Ježiš povedal: "Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko: A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké."
Mt 11, 25 – 30
Ježiš chváli svojho Otca a zvelebuje ho za to, že veci Božieho kráľovstva ostávajú skryté pred rozumnými, nie však pred maličkými. Tie slová nám dávajú nádej, že Boh sa ukazuje, a zároveň nám vysvetľujú, komu sa Boh ukazuje. A ešte k tomu znejú ako úžasná ranná modlitba. Z času na čas si uvedomujem, že sú rána, keď si želám z neba priveľa. Občas aj nezmysly (z pohľadu večnosti). A možno len výnimočne si želám to, na čom naozaj záleží (myslím Ježišovi, nie mne). Napadá mi teda, že ráno možno ani viac netreba, iba opakovať, srdcom a životom, túto jednoduchú modlitbu: „Osláv dnes seba, Pane, v mojej maličkosti.“
TIP NA DNES: