Otca potrebujeme prosiť, aby sme nestratili vieru dieťaťa
Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili. Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.
Mt 6, 7 – 15
Slová, že Otec vie, čo potrebujeme, aj bez našej prosby, voňajú skúsenosťou domova. Veď i rodičia učia svoje dieťa prosiť o veci, ktoré potrebuje, hoci by mu ich dali tak či tak. A dieťa hovorí: „Prosím si vodu, chlebík, knižku…“ Neskôr, keď dozrie v dobrého a rozumného dospeláka, milovanému človeku vedľa seba dáva veci bez prosenia. Ponúka starostlivosť, vypočutie, nežné slovo, lebo vie, že milovaný/milovaná to potrebuje. Modlitba Otče náš v nás tvorí nebeský domov a učí nás, že Otca potrebujeme prosiť, aby sme nestratili vieru dieťaťa, vieru, že Boh sa stará. Hoci všetko potrebné a dôležité dostaneme aj bez prosenia.
TIP NA DNES: