Pán nám odpúšťa viac ako my druhým
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok.
Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘
Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘
Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘ Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘
A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.
Lk 16, 1 – 8
Správca odpustil dlžníkom polovicu. Z pohľadu pána je to podvod, z pohľadu dlžníkov milosrdenstvo. Odpustiť polovicu môže byť málo, ale niekedy nevieme odpustiť nič. Modlíme sa „odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame“. Príliš často sme v pozícii správcu s polovičným riešením – rovnako čakáme, že Pán nám odpustí viac ako my druhým. Nie je trúfalé čakať pochvalu? Uvedomením si vlastnej slabosti a nedokonalosti sa stávame lepšími správcami svojho života a úprimnejšie vieme ďakovať Pánovi za odpustenie. Nech nám je evanjelium motiváciou pri pokuse blížiť sa k svätosti.
TIP NA DNES: