Pán nás posiela tam, kam sa sám chystá ísť
Potom Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto kam sa sám chystal ísť. A povedal im: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: "Pokoj tomuto domu! Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom a povedzte im: "Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo." Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: "Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!" Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu."
Lk 10, 1 – 12
Ježiš posiela učeníkov pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. Posiela ich pred svojou tvárou. Jeho tvár je tá, z ktorej žiari láska: „Si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem. Neboj sa, veď som s tebou ja“ (porov. Iz 43, 4 – 5). Plniť zverenú misiu pred tvárou Pána, to znamená ísť vo vedomí toho, že sme ním milovaní a jeho srdcu vzácni, drahí. Prichádza mi na myseľ, že to na človeku „vidno“ – keď je zamilovaný, keď je milovaný, žiari to z neho. Tak je to i vtedy, keď človek kráča vo svetle Ježišovej tváre, cíti sa milovaný a žiari to z neho. On aj nás posiela tam, kam sa sám chystá ísť.
TIP NA DNES: