Pán si robotníkov vinice nájde, ale čo my, ak sa nám vinica vezme?!
Ježiš začal hovoriť veľkňazom, zákonníkom a starším v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali.
Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘
Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.
Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Nečítali ste v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?“
A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.
Mk 12, 1-12
Vinica – izraelský národ, Cirkev i naša duša – nemá živiť len tých, ktorí v nej pracujú. Jej víno sa má stať požehnaním pre všetky národy. Veď ide o vinicu, vykúpenú krvou Syna a jej úrodou má byť spása sveta. Len treba „vybadať, že to aj o nás hovorí toto podobenstvo.“ Aby sme Cirkev nepovažovali za klub dobrovoľníkov, ktorí robia iba to, čo chcú – aby si skrátili čas a mali dobrý pocit. Kto položí ruku na pluh, čakajú ho nádherné perspektívy, len nemožno cúvnuť bez následkov. Treba sa vložiť celý. Z trónu možno zostúpiť, z kríža však nie. Pán si robotníkov vinice nájde, ale čo my, ak sa nám vinica vezme?!
TIP NA DNES: