Pane, daj mi veriť ti, aj keď mlčíš
Poprední muži sa posmievali Ježišovi a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“
Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“
A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“
Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“
Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“
On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“
Lk 23, 35b – 43
Koľko výsmechu a rúhania voči Bohu je vo svete aj dnes! Pritom sa zdá, akoby tvoje mlčanie, Bože, potvrdzovalo tvoju bezmocnosť či to, že ani neexistuješ. Akoby Boha ani nebolo. Veľmi to pripomína scénu z Golgoty. Aj tam si na rúhania či výsmech odpovedal mlčaním. Tvoje mlčanie však prerušila prosba jedného z lotrov: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Koľkokrát by som chcel, Pane, aby si v utrpení, či mojom alebo sveta, prehovoril? Koľkokrát ma tvoje mlčanie vyrušuje? Prosím ťa, daj mi veriť ti, aj keď mlčíš, a nauč ma počúvať, keď hovoríš.
TIP NA DNES: