Poslušnosť Bohu prináša ovocie
Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: "Effeta," čo znamená: "Otvor sa!" V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: "Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč."
Mk 7, 31 – 37
Svedkovia tohto zázraku nedokázali mlčať. Ježiš vedel, prečo im zakazoval hovoriť. Iste nešlo o jeho falošnú skromnosť, dôvod bol zrejme závažnejší. Možno chcel z nejakého dôvodu chrániť hluchonemého, lebo aj uzdravenie urobil bokom od zástupu. Ktovie? Títo ľudia sa však riadili heslom: „My vieme lepšie, čo treba spraviť, ako ty, Ježiš.“ Neplatilo u nich motto skutočného učeníka: „Čo je dôležité pre teba, Ježiš, je dôležité i pre nás.“ Poslušnosť je v našich životoch niekedy väčším zázrakom než nadprirodzené uzdravenie. Ježiš si ju cení viac ako to, keď sme len jeho obdivovateľmi, a určite prináša aj lepšie ovocie.
TIP NA DNES: